sa však nemajú prečo tešiť z tohto argumentu, lebo vládu to doteraz nepohlo k náprave situácie v civilnom letectve.

Pravidelné vnútroštátne linky zanikli v prvej polovici 90. rokov po rozdelení bývalej federácie, pred dvoma rokmi sa obnovila len linka Bratislava - Košice. Počet medzinárodných liniek - mimo objednaných nepravidelných letov (charterov) - klesá, keďže viaceré z nich dopravcovia v minulých rokoch pre neúnosné daňové a colné predpisy zrušili. Tento marazmus núti každý rok okolo 300-tisíc ľudí na Slovensku cestovať cez viedenské a asi 20-tisíc cez budapeštianske letisko. Pritom cez domáce lieta pravidelnými linkami „len“ okolo 230-tisíc pasažierov.

Letisko v Bratislave sa v posledných dvoch rokoch nevie vymotať z obrovského úpadku z roku 1999. Ovplyvnil ho zánik Tatra Airu, Slovenské aerolínie v tom čase prestali dočasne lietať a ekonomický balíček znížil životnú úroveň. Dovtedy výkony tohto letiska medziročne rástli (v roku 1996 napríklad o 36 percent), no pred dvoma rokmi o sedminu klesli. Kým však v Bratislave mali pokles, na košickom letisku nie.

Ako vysvetľuje Miroslav Reiff z agentúry Daidalos, ktorá robila prieskum v dopyte, je to preto, lebo „v Bratislave tvoria až 80 percent letov chartery, ale v Košiciach iba pätinu.

V roku 1999 sa znížili reálne mzdy, dovolenkári nemali na zaplatenie leteckých dovoleniek. Cestujúci bratislavského letiska sa až z polovice kumulujú z mimobratislavskej oblasti, kde ľudia pocítili zníženie miezd najviac, preto ich aj menej cestovalo. Naopak, košické letisko malo prevažne mestských cestujúcich z Košíc a Prešova, kde hrala úlohu aj lepšia mzdová situácia VSŽ“.

Košické letisko je tak jediným, ktoré má trvalý rast cestujúcich. Aj preto sa Slovenská správa letísk rozhodla do nového terminálu investovať na tomto letisku.

TÁŇA RUNDESOVÁ