prakticky nezávislý od vrtochov vedenia ruského hokeja, ktorému však pomoc neodmieta. Bývalý útočník moskovského Dinama, dvojnásobný majster sveta (1963, 1969) pôsobí v klube najvyššej švajčiarskej ligy v Klotene. V minulosti trénoval bývalé ZSSR spolu s Borisom Kulaginom a Viktorom Tichonovom. Dlhoročný priateľ nášho popredného odborníka Jána Staršieho na privítanie vystrelil otázku:
„Ktorí slovenskí hokejisti sa chystajú do fínskeho klubu Assat Pori?“
Aj viceprezident Slovana Maroš Krajči potvrdil, že zmluvu s Assatom podpísal reprezentačný útočník Martin Kuľha, ktorý po príchode z Popradu strávil väčšinu uplynulej sezóny v Bratislave. Spolu s ním by mal ísť z Českých Budějovíc na sever aj bývalý reprezentačný obranca Stanislav Jasečko. Spokojný?
„Hm, nevidím ich na súpiske slovenskej reprezentácie v Nemecku. Ale keď vravíte, čo všetko odohral Jasečko a že Kuľha vypadol po dobrých výkonoch z nominácie až tesne pred šampionátom, tak by mohol byť môj syn Vladimir spokojný. V Assat Pori predĺžil trénerskú zmluvu aj na ďalšiu sezónu.“
Aká bola vaša rola na šampionáte v Nemecku?
„Konzultant ruskej reprezentácie.“
Pred dvoma rokmi ste na MS v Nórsku úspešne pomáhali tímu Lotyšska, ktorý sa zo základnej skupiny prebojoval do kvalifikačnej fázy.
„Vtedy ma neoslovilo vedenie ruského hokeja, tak som akceptoval žiadosť Lotyšov. Bolo to celkom prirodzené, deväť rokov som trénoval v Rige.“
Vo Viedni 1996 ste spolu s Viktorom Tichonovom boli tiež kozultantom ruského tímu, vlani v Petrohrade ste sa však po boku vtedajšieho trénera zbornej Jakuševa nepohybovali. Prečo?
„Lebo doma to býva najťažšie. (Smiech.) Naozaj neviem racionálne odpovedať.“
Zrejme nedáte odpoveď ani na otázku, či budete pôsobiť pri ruskom tíme na budúcoročnej olympiáde v Salt Lake City. Aký je vlastne aktuálny stav súboja skupiny ruských hráčov okolo Igora Larionova pôsobiacich v NHL, ktorí chcú na ZOH presadiť bývalého fenomenálneho obrancu Viačeslava Fetisova na post kouča a paralyzovať tak suitu súčasného trénera Borisa Michajlova? Ten pre nich neprekonateľne symbolizuje prekonané metódy sovietskeho režimu v zbornej.
„Ešte ťažšia otázka. Vravím úprimne – neviem. Obávam sa, že po predchádzajúcich skúsenostiach sa bude ťažko hľadať kompromisné riešenie.“
Aký dojem vo vás zanechal tím Slovenska?
„Prvýkrát som videl vaše mužstvo v zápase s Amerikou. Páčili sa mi viacerí hráči. Prvý raz som videl Gáboríka, veľmi zaujímavý mladík. Aj ten rýchlik z Montrealu Zedník. Nepostrehol som v tíme trénera Filca nejaké výrazne slabšie miesto.“
Roky ste trénovali v známej liahni talentov, vo fínskom klube TPS Turku. Koľko vašich bývalých zverencov korčuľuje vo fínskej reprezentácii tu na MS v Nemecku?
„Brankár Miikka Kiprusoff, štyria obrancovia: Kiprusoffov brat Marko je u mňa v Klotene, Nummelin hrá NHL v Columbuse, Timonen už je v Nashville, Sami Salo v Ottawe, z útočníkov Sihvonen je momentálne v IFK Helsinki, Kalio v Atlante a Rintanen s Virtom, ktorí ostali dodnes v Turku.“
Vaše prvé hodnotenie šampionátu?
„Svetová špička sa naozaj rozširuje v kvalite. Popri Česku, Kanade, Fínsku, Švédsku a Rusku beriem aj Slovensko ako jej stabilného člena. Oba zámorské tímy sa omladili a pôsobili na mňa veľmi sympaticky. V domácom prostredí sa prekonávali Nemci a Švajčiari mali perfektne organizovanú hru, ťažia z koncepčnej práce.“
VOJTECH JURKOVIČ
