BRATISLAVA. Predtým, ako dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď, musí ju prerokovať so zástupcami zamestnancov, prípadne aj so samotným zamestnancom. Ak to neurobí, výpoveď je neplatná.
Skončenie pracovného pomeru patrí k najčastejším pracovným sporom.
Advokáti tvrdia, že dôvodmi na právny spor sú často formálne nedostatky. Zamestnanci, ktorí sú o nich presvedčení a rozhodnú sa ísť na súd, majú veľkú šancu, že uspejú.
„Ťažko povedať, kto je vo všeobecnosti úspešnejší v pracovných súdnych sporoch, ale pozícia zamestnávateľov je pred súdom ťažšia," povedal advokát kancelárie e|n|w|c Radovan Pala.
Vychádza z toho, že medzi najčastejšie súdne spory patria spory pri skončení pracovného pomeru, a zároveň z toho, že zamestnanec v zásade nemá žiadne povinnosti, ktoré by mal dodržať pri skončení pracovného pomeru okrem toho, že sa má obrátiť na súd v dvojmesačnej lehote od skončenia pracovného pomeru.
Dôkazné bremeno, že existoval výpovedný dôvod, nesie zamestnávateľ, aj keď na súd sa obrátil zamestnanec.
Prípadné nesplnenie povinností zamestnanca pri skončení pracovného pomeru, napríklad neúplné vyúčtovanie pracovných ciest, zakladá nárok zamestnávateľa na náhradu škody, ale na platnosť výpovede nemá žiadny vplyv.
Oslobodení od poplatkov
Pala vysvetľuje, že základný princíp slovenského Zákonníka práce je ten, že zmluvne dohodnuté podmienky sa môžu od neho odchýliť len vtedy, ak je to v prospech zamestnanca.
V prípadoch, keď napríklad zamestnávateľ napíše do pracovnej zmluvy, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje neprítomnosť pracovníka na pracovisku do pol hodiny od začatia pracovného času, znamená to pre zamestnanca v podstate len toľko, že zamestnávateľovi na dochvíľnosti naozaj záleží.
Napriek tomu, že v pracovnej zmluve je informácia napísaná, súd tento dôvod za porušenie pracovnej disciplíny v konkrétnom prípade považovať nemusí.
Podľa advokáta Vendelína Benkóczkeho výhodu majú zamestnanci aj v tom, že v pracovných sporoch často nemajú čo stratiť. „Vo viacerých prípadoch sa na zamestnancov vzťahuje takzvané oslobodenie od súdnych poplatkov, keď na rozdiel od väčšiny prípadov nie je potrebné vopred zložiť poplatky," povedal Benkóczki.
Zamestnanec tak neriskuje, že o peniaze príde, môže skôr získať odklad, keď bude bez práce. Ak oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa v zásade do rozhodnutia súdu nekončí.
Mimosúdne pre neistotu
Advokáti sa snažia klientom vždy poradiť urovnať spor dohodou, kde je väčšia právna istota.
„Pokiaľ je situácie nesporná, zamestnávateľ dodržal svoje povinnosti a zamestnanec má napriek tomu snahu robiť nátlak, tak je vhodnejšie ísť sa súdiť. V opačnom prípade by sa rozpútala lavína špekulatívnych súdnych sporov,“ hovorí Vladimír Neuschl, advokát Patent Iurist.
Podľa skúseností Vendelína Benkóczkeho sa mimosúdne riešia dve kategórie pracovných sporov.
Prvou kategóriou sú spory, keď zamestnanec spôsobil škodu alebo peňažný schodok a zamestnávateľovi voči nemu vzniká istý peňažný nárok.
„Zamestnanec si je zvyčajne vedomý, že spravil niečo zlé a môže sa obávať, že náklady na súdny spor, či už právne zastupovanie, alebo znalecké dokazovanie, len zvýšia jeho záväzok voči firme. Na právnika sa obráti, aby sa spor viedol v zákonných medziach,“ hovorí Benkóczki.
Druhá kategória mimosúdne vyriešených právnych sporov sa týka prípadov, keď porušenie formálnych náležitostí nevie s istotou dokázať ani jedna, ani druhá strana.
Napríklad, ak nie je v riadne podpísanej výpovedi uvedený dátum a práve ten by ovplyvnil plynutie výpovednej lehoty. Existujú svedkovia, ktorí povedia, že to bolo v piatok, aj svedkovia, ktorí budú hovoriť, že výpoveď sa podpisovala až v pondelok.
Kto sa chce súdiť?
Aj keď vyššie postavení zamestnanci poznajú svoje práva lepšie, sú viac prístupní sa dohodnúť.
BRATISLAVA. Či spor skončí na súde, závisí často od osobných pohnútok klientov, ktoré advokáti nie vždy poznajú.
Pri vyššie postavených zamestnancoch sa firmy chcú dohodnúť napríklad aj preto, aby sa pred súdom nerozberali citlivé informácie, ku ktorým mal zamestnanec prístup.
Práva poznajú vyššie postavení lepšie
„Na jednej strane vyššie zaradení zamestnanci sú si viac vedomí svojich práv a vedia sa lepšie brániť, na druhej strane sú zvyknutí rokovať a sú prístupnejší dohode. Pred súd sa tak ich spory nakoniec nemusia dostať," povedal Radovan Pala.
„Z pohľadu mojej praxe majú tendenciu sporiť sa so zamestnávateľom viac vysokoškolsky vzdelaní ľudia," povedal advokát Vladimír Neuschl.
„Radoví zamestnanci majú častejšie spory o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, manažment sa častejšie súdi o mzdy a odmeny," povedala advokátka Hana Kováčiková z kancelárie AK Petrán & Kováčiková.
Všetci sme si rovní
Pala upozorňuje, že otázkou na diskusiu v slovenskom pracovnom práve je rovnosť zamestnancov podľa Zákonníka práce, ktorý dáva viac-menej rovnakú ochranu radovým ako aj vyššie postaveným zamestnancom.
„Ak generálny riaditeľ podniku neplní plán zo subjektívnych príčin a bol na to upozornený, môže to byť dôvod na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Ak však založí odborovú organizáciu a stane sa jej funkcionárom, bude veľmi ťažké s ním potom rozviazať pracovný pomer," povedal Pala.
Vysvetľuje, že vyššie postavení zamestnanci majú vyššiu zodpovednosť aj vyššiu možnosť rozhodovať ako postupovať, preto by mohli mať zároveň nižšiu mieru ochrany voči zamestnávateľovi.
