BRATISLAVA. Od roku 2004, keď Slovensko vstúpilo do Európskej únie, priemerná mzda na Slovensku postupne vzrástla, a v poslednom období svojej existencie sa posilňovala aj koruna. Napriek pozitívam doma, do vlaňajška ľudia do zahraničia skôr odchádzali, ako sa vracali.

V januári však prišli štatistiky z najväčšieho pracovného portálu na Slovensku profesia.sk, že počet životopisov s pracovnou skúsenosťou v Česku aj v Británii medziročne stúpol o šesťdesiat percent. Viac ľudí z cudziny s novými skúsenosťami si všimli aj personalisti pri pohovoroch, ktoré im ešte zostali.

Na Slovensku v posledných dvoch mesiacoch narástol počet nezamestnaných asi o 20 000 ľudí. Z nich mesačne niečo vyše tisíc uvedie, že posledná práca, ktorú mali, bola v zahraničí.
Vo februári prišlo oznámiť, že sú nezamestnaní po návrate zo zahraničia, 1387 ľudí, v marci ich bolo 1057.

V zahraničí je im stále dobre

Ekonomický analytik Volksbank Vladimír Vaňo hovorí, že ešte prednedávnom, v čase vrcholu hospodárskeho rastu v západnej Európe, bol podiel zamestnancov zo Slovenska v zahraničí približne sedem percent. „Čiže zjednodušene sa dá povedať, že 93 percent pracujúcej populácie v produktívnom veku zarábalo na území Slovenska a sedem percent v zahraničí, čo je nezanedbateľný podiel," upozorňuje Vaňo.

Keďže nejde o zanedbateľný počet slovenských občanov, Vaňo hovorí, že zhoršenie hospodárskej situácie v zahraničí, treba sledovať rovnako pozorne, ako napríklad zhoršenie odbytu slovenských podnikov.
Keby sme porovnali, ako rýchlo v súčasnosti pribúdajú do evidencie nezamestnaných Slováci zo Slovenska a Slováci zo zahraničia, štatistiky hovoria v prospech cudziny.

Z tristotisíc nezamestnaných ľudí na Slovensku, tí, čo majú pracovnú skúsenosť v zahraničí, tvoria necelé tri percentá.

Do Nitry a na východ medzi nezamestnaných

Nárast počtu tých, ktorí by si chceli nájsť prácu na Slovensku, tak si pridali životopis na portál a majú skúsenosť s prácou v Británii, je v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji.

Najviac nových registrácií od ľudí, ktorí majú skúsenosť z Česka, bolo v Trenčianskom kraji a na východe. Na Slovensku medziročne pribudol približne rovnaký počet životopisov z Británie a z Česka.

Z tých, čo sa už vrátili a skončili na úrade práce, skúsenosti z Británie má menšina oproti tým, ktorí pracovali v Česku a v Maďarsku.

Z Británie bol asi každý šiesty navrátilec.
Excudzinci tak pribudli najmä do evidencie na úradoch práce v Nitre, Prešove a v Žiline.

Lebo nemajú vzdelanie

„Z desaťtisíc slovenských občanov, ktorí prišli zo zahraničia a prihlásili sa na úrade práce za celý rok, malo takmer osemtisíc stredoškolské vzdelanie, ďalších vyše tisíc základné a len čosi vyše deväťsto vysokoškolské," povedal Peter Zeman z Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny.

Keby sme porovnali zloženie ľudí z troch najvýznamnejších migračných destinácií, Česká republika, Maďarsko, Veľká Británia, vysokoškoláci tvoria vyššie percento medzi tými, ktorí sa vracajú z Británie.

„V každom prípade treba povedať, že zatiaľ sa obavy z hromadného príchodu ľudí, ktorí predtým pracovali v zahraničí, do evidencie úradov práce, nenapĺňajú. Ľudia so zahraničnou pracovnou skupinou, z pohľadu celkového počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie, zatiaľ určite nie sú najvýznamnejšou skupinou," povedal Zeman.

Sociológ Miloslav Bahna hovorí, že čísla za uplynulý rok hovoria o zmene štruktúry ľudí pracujúcich v zahraničí najmä v tom, že sa zmenil pomer mužov a žien na väčšiu prevahu mužov, a teda, že sa vracia viac žien.

V posledných mesiacoch ticho

V posledných mesiacoch Profesia prudký rast životopisov s excudzincami nevidí. Každoročne po januárovom náraste však nasleduje mierny pokles.
Rovnako ako ústredie práce, aj oni hovoria skôr o kontinuite v pribúdaní a o zmene dlhodobého trendu, keď roky počet ľudí, ktorí chceli ísť von, bol výrazne väčší ako tých, ktorí sa chceli vrátiť k stavu, keď o návrate aspoň časť uvažuje.

Pracovať ďaleko nechceme

Najviac ľudí, ktorí povedali, že by sa za prácou presťahovali, je ochotných odísť len v rámci vlastného okresu.

BRATISLAVA. Ľudí na Slovensku sa vo februári opýtali, či by boli v čase krízy ochotní v prípade adekvátnej ponuky cestovať za prácou alebo sa presťahovať. Prieskum pre pracovný portál Topjobs urobila agentúra MVK.

Osemnásť percent ľudí povedalo, že ani v prípade adekvátnej ponuky by sa za prácou neodsťahovali.
Asi štvrtina respondentov povedala, že so sťahovaním nemajú problém, no myslia tým len sťahovanie v rámci okresu. Do sto kilometrov by sa presťahovalo asi ďalších 15 percent opýtaných. V blízkom okolí od domova by tak chcelo zostať pracovať asi 40 percent ľudí na Slovensku.
Odísť kamkoľvek v Európskej únii je ochotných asi trinásť percent a deväť percent kamkoľvek na svete.

Oproti 18 percentám úplných domasedov je tak ochotných krajinu opustiť kvôli práci asi 22 percent ľudí.
Pri delení respondentov podľa toho, koľko zarábajú, na otázku, či by boli ochotní sa presťahovať, sú za najmä tí, čo nemajú žiadne peniaze.

Z ľudí, ktorí sú teraz bez príjmu, by odišli kamkoľvek na svete asi 40 percent opýtaných. V rámci Európy by odišlo ďalších 20 percent.

Naopak pri ľuďoch, ktorí majú doma priemerné platy, najväčšia skupina hovorí, že by odišla len v rámci okresu alebo len do 100 kilometrov od miesta, kde bývajú.