BRATISLAVA. Na portál staznosti.sme.sk prišla pred časom sťažnosť od firmy, ktorá používala dochádzkový systém na odtlačky prstov.
V sťažnosti píšu, že Úrad na ochranu osobných údajov im po kontrole prikázal systém odmontovať. Minulý týždeň sa na denník SME zas naopak obrátila čitateľka s otázkou, či môže zamestnávateľ na sledovanie príchodov do práce a odchodov z práce používať systém na odtlačky prstov. Odpoveď nie je jednoznačná.
Svoje argumenty má každý
„Ide o zásah do súkromia. Je to už neprimerané, aby ma zamestnávateľ kontroloval na základe odtlačkov prstov," hovorila čitateľka.
Zástupca firmy, ktorá podala sťažnosť na konanie úradu, hovorí, že ak chce zamestnávateľ získať odtlačok prsta svojho pracovníka, môže ho zobrať z jeho pracovnej zmluvy. Pri podpisovaní určite zanechal odtlačky prstov.
„Ak sa neprihlásim kartou, môžu to označiť za porušenie pracovnej disciplíny, nie je potrebné zavádzať takýto systém," hovorí zamestnankyňa.
Zástupca firmy tvrdí, že karty si môžu zamestnanci vymieňať a prihlásiť sa pod cudzím menom môže ktokoľvek.
Čo hovorí zákon
- Biometrickým údajom je osobný údaj fyzickej osoby, na základe ktorého je jednoznačne a nezameniteľne určiteľná.
- Spracúvať biometrické údaje možno len ak to prevádzkovateľovi vyplýva výslovne zo zákona, alebo na spracúvanie dala písomný súhlas dotknutá osoba.
- Výnimkou je, ak sa biometrické údaje spracúvajú na účely evidencie alebo identifikácie vstupu do citlivých, osobitne chránených objektov, vyhradených priestorov alebo prístupu do technických zariadení alebo prístrojov s vysokou mierou rizika
Málo preskúmané
Audítor bezpečnosti informačných systémov Jozef Vyskoč, ktorý sa na svojom blogu systematicky venuje témam ochrany súkromia a informačnej bezpečnosti, hovorí, že o biometrických údajoch sa obvykle hovorí len v súvislosti s kontrolou prístupu do citlivých priestorov alebo systémov, čiže s relatívne neškodnou aplikáciou.
„Problém však spôsobujú poznatky, že zosnímané biometrické údaje môžu o človeku vypovedať niečo viac, niečo, čo už spadá do kategórie citlivých osobných údajov a súkromia človeka. Pre niektoré biometrické systémy existuje riziko, že zo zosnímaných údajov sa dá zistiť napríklad zdravotný stav či vrodené choroby," povedal Vyskoč.
Kým sa biometrické údaje podrobne vedecky nepreskúmajú a nedokáže sa, že takéto informácie sa zo zosnímaných údajov získať alebo odvodiť nedajú, Európska únia je opatrná a obmedzuje používanie biometrických údajov.
To sa premietlo aj v slovenskom zákone o ochrane osobných údajov.
Diskutovať sa dá podľa Vyskoča o tom, dokedy je ešte odtlačok prsta po zosnímaní biometrickým údajom.
„Zosnímané biometrické údaje sa v závislosti od konkrétneho technického riešenia prístroja uchovávajú v inom už transformovanom stave a dá sa diskutovať, či aj v takomto prípade ide ešte o biometrické údaje," dodáva Vyskoč.
Úrad sa s prípadmi stretáva
Stanovisko slovenského úradu pre ochranu osobných údajov zamieta používať biometrické údaje na evidenciu vo všeobecnosti.
Pripúšťa ich používanie len vtedy, ak by išlo o zamestnancov, ktorí môžu vstupovať do citlivých, osobitne chránených objektov či vyhradených objektov, ako sú napríklad jadrové elektrárne či bankové trezory.
„Využívanie takýchto údajov na bežnú potrebu evidencie dochádzky nespĺňa tieto kritériá," povedala hovorkyňa úradu Libuša Staňová.
Na otázku, či ide v prípade firmy, ktorá sa obrátila na denník SME, o náhodný prípad alebo sa s podobnými prípadmi stretávajú, odpovedala, že inšpektori sa s využívaním odtlačkov prstov v dochádzkovom systéme stretli pri firmách aj ďalších subjektoch. Stretávajú sa tiež s prípadmi, keď sa firmy vopred úradu pýtajú na osobitnú registráciu informačného systému alebo keď o registráciu žiadajú.
Späť odtlačok nevytvoria
Zástupcovia firiem zaoberajúcich sa dochádzkovými systémami, ktorých denník SME oslovil, sa nechceli púšťať do diskusie, kde je hranica využitia biometrických údajov. Výkladov zákona podľa nich môže byť viac.
Riaditeľ spoločnosti Apis Martin Štubian hovorí, že namontovali niekoľko systémov na báze spracovania biometrických údajov.
„Komerčné systémy pracujú s číselným kódom, ktorý reprezentuje určitú bio vzorku konkrétneho človeka. Ten číselný kód má každý výrobca samozrejme svoj, teda nie sú vzájomne kompatibilné a nie je možné, napríklad re-inženiringom z kódu, vytvoriť spätne odtlačok prsta," povedal .
Hovorí, že biometrické údaje sú za istých podmienok zneužiteľné, no rodné číslo, meno či priezvisko ako nepriame identifikátory osoby sú prenosné na iné osoby, a teda o zneužiteľnosti možno hovoriť aj u nich.
Či ide o prípad, keď sa na požívanie dochádzkového systému na odtlačky prstov vzťahuje výnimka, určí Úrad na ochranu osobných údajov.
O zákone na ochranu osobných údajov sme sa rozprávali s advokátom PETROM SERINOM.
Je na Slovensku možné používať na evidenciu dochádzky zamestnancov systém na odtlačky prstov?
Po splnení podmienok v zákone o ochrane osobných údajov áno. Úrad na ochranu osobných údajov je v tejto veci v súčasnosti nekompromisný. Vo všeobecnosti použitie biometrických údajov na zisťovanie dochádzky považuje za nezákonné. Použitie akéhokoľvek biometrického údaju úrad pripúšťa len v prípade, že informačný systém, ktorý má na to slúžiť, úrad vopred schválil a zaregistroval. Použitie biometrických údajov úrad pripúšťa len pre prípady, ak ide o evidenciu alebo identifikáciu vstupu fyzických osôb do citlivých, osobitne chránených objektov, vyhradených priestorov alebo prístupu do technických zariadení alebo prístrojov s vysokou mierou rizika a ak ide výlučne o vnútornú potrebu prevádzkovateľa. To, či ide o tieto situácie, taktiež určí úrad, po prípadnej konzultácii s príslušným štátnym orgánom.
V prípade, že zamestnanec dá firme súhlas na používanie dochádzkového systému na odtlačky prstov, je možné ho používať?
Som toho názoru, že áno, ale až po registrácii informačného systému úradom. Na druhej strane paragraf 8 odseku 4 písmeno b uvádza, že biometrické údaje je možné spracovať, za podmienok ustanovených v osobitnom zákone, ak na to dala dotknutá osoba písomný súhlas. Ak zamestnanci udelia prevádzkovateľovi písomný súhlas, malo by byť možné tieto údaje spracovať. Platí však, že takýto informačný systém treba registrovať na úrade, a až potom je možné ho používať.
Možnosti moderného systému na kontrolu dochádzky zamestnancov do práce využívajú
aj na mestskom úrade.
BRATISLAVA. Minulý rok v marci spustili prevádzku biometrického dochádzkového systému na martinskom Mestskom úrade. Funguje dodnes.
Vďaka modernému digitálnemu systému chceli zlepšiť spôsob, ako vyhodnotiť dochádzku úradníkov do práce a využili na to systém, ktorý po zadaní údajov zamestnanca a vložení jeho dlane zosnímal jej trojrozmerný obraz a spároval s osobným kódom.
„Výhodou biometrických údajov je, že sú neprenosné, čím sa znižuje možnosť ich zneužitia a sú takpovediac stále po ruke. V našom prípade to platí aj doslovne, keďže biometrickým údajom je trojrozmerný obraz dlane," vysvetľoval pri spustení systému pre Turčianske noviny hovorca Martina Jozef Petráš.
Pred zavedením systému jeho spustenie konzultovali s Úradom na ochranu osobných údajov.
Mesto Martin využíva elektronický dochádzkový systém, ktorý sníma trojrozmerný obraz tvaru ruky, to je geometriu ruky, pomocou ktorej verifikuje správnosť číselného osobného kódu, ktorý zamestnanci zadávajú cez klávesnicu. Dochádzkový systém, ktorý používame nesníma zamestnancom biometrické údaje a teda k identifikácií takýmto spôsobom nedochádza," povedal denníku SME Petráš.
