Deväťročného Lukáša nadnášal úplne iný pocit ako inokedy, keď doma zaspával pod plagátom Jaromíra Jágra. Tréner ho poslal do rohu klziska ku skupinke najlepších korčuliarov. Na výbere do hokejovej prípravky však Lukáš okrem brilantného korčuľovania, ktoré piloval striedavo na ramene Dunaja v Karlovej Vsi a verejnom korčuľovaní na zimáku, zaujal trénera aj rýchlou sťahovačkou a drzým forsbergovským blafákom. Ten má v rukách spoľahlivo zakódovaný po tisíckach opakovaní na asfaltovom parkovisku pred panelákom. Našťastie, staršia naštiepená hokejka vydržala. Luky spokojne žmurkol na mamu stojacu za mantinelom, skúšajúc novú kľučku do bekhendovej strany. Zároveň visel pohľadom na trénerových perách, nedočkavý po termíne prvého ozajstného tréningu. Rolba vyhnala vyše stovky záujemcov o hokejovú budúcnosť z ľadu, rodičia dvadsiatky vybraných talentov sa presunuli za trénerom do kabíny nadiktovať nacionálie svojich nádejí. Na záver krátkeho protokolu rozdal tréner rodičom šeky na zaplatenie sumy dvetisíc korún. Okrem tréningov na ľade v nej bola zarátaná aj hodina týždenne v plavárni a v telocvični. Lukášovu rozvedenú matku oblial studený pot. Z platu zdravotnej sestry jednoducho nemá šancu, ani keby zrušila dcére Zuzke nemčinu, na ktorú sa jej veľmi nechce.

Lukáš sa to dozvedel až po večeri. Utiekol do detskej, zaboril si hlavu do vankúša pod plagátom Jágra, aby ukryl kŕčovitý plač.

Po mesiaci prišla matka s plačom z rodičovského združenia. Pochudnutý, apatický Lukáš si prudko zhoršil prospech, navyše mal kopec neospravedlnených hodín. Prestal hrávať hokej s partiou z paneláku, poneviera sa s pochybnými kumpánmi a domov sa vracia s vypúlenými očami. Jágrov plagát týždeň po výbere do hokejovej prípravky v návale zúrivosti strhol zo steny.