BRUSEL - Minulý mesiac sa zo zasadnutia Severoatlantickej rady (19 veľvyslanci členských krajín aliancie plus Slovensko) z Bruselu vrátil minister zahraničných vecí Kukan a minister obrany Stank s pozitívnym hodnotením. Urobili sme krok smerom k NATO, povedali vtedy pre SME.
Viacerí predstavitelia NATO, ktorí sa na zasadnutí Severoatlantickej rady zúčastnili, potvrdzujú, že slovenskí ministri mali dôvod byť optimistickí. „Slovensko urobilo obrovský pokrok. Na rokovaniach o plnení Akčného plánu pre členstvo (MAP) v roku 2000 sa vaši predstavitelia pozerali dozadu. Tento rok sa pozerali dopredu,“ povedal predstaviteľ NATO. „Ak budete pokračovať v tempe z posledných mesiacov a budúcoročné voľby nedopadnú pre demokratickú budúcnosť zle, má Slovensko veľkú šancu pozvánku dostať,“ dodáva český veľvyslanec Kovanda.
Napriek tomu náš vstup nie je zďaleka istý. „Líderská pozícia nevyplynie z organizovania konferencie, rozhodne o tom práca doma, pripravenosť krajiny,“ upozorňuje Kovanda. Rozhodovať sa bude na budúci rok, špeciálne v posledných mesiacoch a týždňoch pred pražským summitom NATO. „Som presvedčený, že diskusia o tom, koho pozvať, sa bude odohrávať ešte poslednú noc pred summitom,“ povedal český veľvyslanec.
Dnes sa oficiálne nehovorí o žiadnych scenároch. V zákulisí sa spomína možnosť rozšírenia o jednu krajinu, ale aj tzv. veľký tresk, keď by pozvánku mohli dostať všetci kandidáti. Najčastejšie sa stále hovorí o Slovensku a Slovinsku, ktoré by mohla doplniť jedna z pobaltských krajín. NATO by tak prekročilo pomyselnú červenú líniu bývalého Sovietskeho zväzu, s čím Moskva nesúhlasí. Podľa dobre informovaných zdrojov NATO sa aliancia neobáva, že by po prizvaní jednej z pobaltských krajín mohlo Rusko odpovedať vojenskou silou. Očakáva skôr diplomatické kroky. „Určite uvidíme ďalšiu zimu vo vzťahu Rusko - NATO, po zime však bude nasledovať nová jar,“ povedal pre SME nemenovaný predstaviteľ NATO.
MATÚŠ KOSTOLNÝ