Tento krok bol podmienkou odškodnenia nútených pracovníkov v celkovej výške desať miliárd mariek, ku ktorému sa zaviazali nemecké podniky a spolkový vládny kabinet v Berlíne.
Z prvých reakcií však nebolo jasné, či tým naozaj padla prekážka pre začatie vyplácania, pretože v USA sa má ešte rozhodovať o ďalších žalobách.
Kramová začiatkom marca rozhodla, že nezamietne žalobu voči nemeckým bankám pre vyplatenie odškodnenia pre bývalých nútene nasadených pracovníkov, pretože nebol k dispozícii celý objem prisľúbenej sumy. Tým sa zase posunul termín vyplácania odškodného na neurčito.
Na odškodnení nútene nasadených sa po viac ako dvojročných rokovaniach dohodli vlani v júli zástupcovia Nemecka, USA, Izraela a viacerých štátov strednej a východnej Európy. Jadrom dohody je fond nadácie Spomienka, zodpovednosť a budúcnosť, do ktorého musia nemecký štát a priemyselné podniky prispieť po piatich miliardách mariek. (tasr, r)
