, okolo hnutia Mier sa teraz združujú aj predstavitelia Strany práce a strany Merec, aby spoločne bojovali za zastavenie rozširovania osád na palestínskych územiach. Aj podľa nedávnej správy komisie na čele s americkým senátorom Georgeom Mitchellom sú osady hlavnou príčinou palestínskej intifády, ktorá vypukla vlani v septembri. „Zastavenie rozširovania osád je kľúčové z hľadiska Izraela,“ vyhlásil v týchto dňoch Josii Beilin, člen Strany práce.

Židovské osady, ktoré vyrástli na územiach obsadených v roku 1967, boli odjakživa hlavným zdrojom konfrontácií. V centrách palestínskych miest, kde nie sú izraelskí vojaci, pokračuje relatívne normálny život. Zabezpečenie obrany osád je pre židovský štát nesmierne zložité, mnohé z nich sú prakticky odrezané od zvyšku sveta a doprava v ich okolí je možná len s ozbrojenou armádnou eskortou alebo pancierovými autobusmi. Väčšina židovských obetí intifády sú práve osadníci.

Podľa mnohých predstaviteľov ľavice je prísľub zastaviť rozširovanie osád s perspektívou zrušenia niektorých z nich z hľadiska skončenia násilia a obnovenia mierových rokovaní zásadný. Oficiálny postoj vlády je nestavať nové, ale nevzdať sa možnosti zabezpečiť „prirodzený rast“ existujúcich. Mierové rokovania bude možné podľa stanoviska vlády Ariela Šarona obnoviť až vtedy, keď Palestínčania zastavia násilie. Niekdajší silný predstaviteľ tábora mieru, minister zahraničných vecí Šimon Peres toto stanovisko prezentoval počas svojich cies po Európe a USA.

Ľavica sa začala štiepiť už počas vlády Ehuda Baraka. Potom vstúpil do hry Peres – a časť dúfala, že by sa mohol stať novým vodcom. Keď sa premiérom stal Šaron, ľavica sa nevedela dohodnúť, či vstúpiť s ním do koalície a tak tlmiť jeho kroky, alebo bojovať proti jeho politike z opozície. K tomu všetkému sa pridáva aj kríza politickej platformy – mierový proces ako taký prestal existovať, keď Palestínčania neprijali Barakove návrhy.

Hnutie Mier teraz odmieta argument o „prirodzenom raste“ osád. Podľa Zehevu Gal-Ona zo strany Merec je v osadách 9844 voľných bytov, čo zodpovedá prirodzenému rastu po tri roky. Podľa údajov hnutia sa od roku 1993 počet obyvateľov židovských osád zvýšil o 70 percent – na 200 000, a toľko isto žije v židovských štvrtiach vo východnom Jeruzaleme.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ