„V Taliansku ani na celom svete sa nenájde nikto, kto by sa mi vyrovnal talentom alebo pôvodom,“ povedal Silvio Berlusconi, kandidát na premiéra Talianska v nedeľňajších voľbách, keď posielal asi 20 miliónov kópií svojho 128-stranového životopisu do každej domácnosti na Apeninskom polostrove. Kniha obsahuje 250 fotografií Berlusconiho. Na niektorých bozkáva malé deti, na iných trhá kvety alebo sa kamaráti s osobnosťami, medzi ktorými nechýba britská premiérka Margaret Thatcherová (jeho idol) alebo „Rambo“ Sylvester Stallone.
Rytier bez hanby
Náklad 20 miliónov by si z finančných dôvodov rozmyslel aj kandidát na prezidenta USA, pre Berlusconiho to však nebol žiaden problém, lebo vydavateľstvo Mondadori mu patrí. Je skutočne najbohatším mužom Talianska a 15. najbohatším na svete. Čo by ho mohlo lepšie kvalifikovať na hlavu štátu?
Skutočne dobrá otázka, lebo okrem tohto pozitíva sa nájde iba málo kvalít, ktoré by ho oprávňovali kandidovať. K bohatstvu sa vydal cestou obchodovania s nehnuteľnosťami v rodnom Miláne. Tento obchod bol podľa všeobecne panujúcej mienky úspešný vďaka jeho úzkym kontaktom v (silne skorumpovanej) milánskej Socialistickej strane.
Neskoršie akvizície sa často spájali s jeho členstvom v známej P-2 (Propaganda Due), pochybnej slobodomurárskej lóži pre ambicióznych karieristov, z ktorej vzišlo mnoho pochmúrnych kšeftov.
A televízne stanice, ktoré z neho urobili miliardára, prekvitali pod mecenášstvom Bettina Craxiho, bývalého socialistického premiéra, ktorého neskôr odsúdili na deväť rokov za korupciu, no podarilo sa mu utiecť do Tuniska a zomrieť v exile.
Teraz sa Berlusconi už okolo socialistov nemotá. Je „rytierskym“ (v taliančine Il Cavaliere – jeho známa prezývka) záchrancom pravice, ktorý prišiel oživiť a očistiť Taliansko za pomoci svojej obchodníckej šikovnosti a ideológie voľného trhu. Dojem skorumpovanosti a udeľovania privilégií vyvoleným pretrváva: nedávny titulný článok vo vplyvnom britskom časopise The Economist naznačil, že Berlusconi je „neschopný stáť na čele Talianska“, pričom citoval obvinenia z „prania peňazí, spoluúčasti na vražde, spojenia s mafiou, daňového úniku a podplácania politikov, sudcov a daňovej polície“.
Úplatkovce zapadli prachom
Taliani toto všetko vedia. Museli by mať odumreté mozgy, keby to nevedeli. Napriek tomu v poslednom prieskume verejnej mienky viedla Berlusconiho pravicová koalícia nad vládnucim Olivovníkom, zloženým zo strán naľavo od stredu, v pomere 47,5 percenta ku 43. Čo primalo taký inteligentný a vzdelaný národ, aby naletel očividnému podvodníkovi v drahom obleku?
Jedným z dôvodov sú jeho televízne stanice. Jeho holdingová spoločnosť Fininvest vlastní všetky tri veľké súkromné kanály, ktoré ho vytrvalo a nehanebne propagujú.
Azda hlavným dôvodom pozoruhodného Berlusconiho návratu je fakt, že Talianov už nudí proces reforiem. Časy sa zmenili.
Odhalenia o financovaní všetkých hlavných politických strán známe ako aféra „Tangentopoli“ (Úplatkovce, Úplatkocity) podkopali starý politický systém. Vysokopostavených politikov pozatvárali, iní zutekali, bankári páchali samovraždy a najväčšie politické strany starého systému, kresťanskí demokrati a socialisti, sa zrútili. Nadšenie z vyčistenia Augiášovho chlieva však postupne opadávalo, až sa nebadane vrátili staré metódy.
„Všetko svedčí o vzrastajúcej korupcii,“ povedal hlavný milánsky prokurátor Gerardo D‘Ambrosio nedávno pre večerník Corriere della Sera. „Skúsenosť vytvorila protilátky. Dnes skorumpovaní vedia, ako zamiesť za sebou stopy.“
Taliansko predsa prekvitá
Takže Berlusconi a jeho nevábni spojenci možno naozaj vyhrajú nedeľné voľby, ale čo to v skutočnosti znamená pre Taliansko? Pravdepodobne menej, než sa zdá, lebo Taliani si takmer k dokonalosti vypestovali schopnosť ignorovať svoje vlády a prekvitať napriek ich pôsobeniu. A okrem toho, ešte vždy môže prehrať, lebo ďalším umením, ktoré Taliani zdokonalili (a v ktorom sú pre nás všetkých vzorom), je zvyk zámerne klamať v prieskumoch verejnej mienky.
PRE SME – GWYNNE DYER
(Autor je historik a publicista)
