Viedenský hotel Sacher je plný tradície. V symbióze s profesionalitou vyráža dych aj rozmaznaným celebritám. Keď pred vyše 160 rokmi poveril knieža Metternich kuchárov, aby vytvorili nový nápaditý zákusok, šéfkuchár ležal v posteli s chrípkou. Šestnásťročný učeň Franz Sacher sa chopil iniciatívy a vymyslel tortu, ktorá sa vzápätí stala najznámejšou v Európe. Ani dnes nechýba na jedálnom lístku cukrární svetových metropol - presne ako v roku 1832. Sacherovu tortu pečie v súčasnosti 15 cukrárskych výrobní, ktoré produkujú výlučne iba tento zákusok. Stotisíc tortičiek potom cestuje do celého sveta - od Bratislavy, cez Moskvu, Vladivostok až po Rio de Janeiro. Na jej produkciu spotrebujú ročne 1 300 000 vajec, ktoré rozbíja a kontroluje jediná žena so zvláštnym povolaním: je celoživotná rozbíjačka žltých rakúskych vajec.

Hotel Sacher aj s ponukou Sacherovej torty cukrujú roh neďaleko viedenskej opery od roku 1876. Jeho majiteľom bol syn cukrára Sachera - Eduard. Od roku 1998 je členom združenia 600 najlepších súkromných hotelov na svete. Z tristo zamestnancov v ňom väčšina pracuje viac ako 40 rokov.

Hviezdy sa sem vracajú, od pikolíka po manažéra poznajú celý personál. Ten zasa dôverne ovláda ich priania a návyky. Od roku 1971 tu šesť rokov býval Leonard Bernstein, medzi hosťami ešte predtým nechýbal Ernst Hemingway, J. F. Kennedy, neskôr Edita Gruberová, Kurt Jurgens, Gustav Knutt, Grace Kelly, Placido Domingo i Pavarotti. Prichádzajú sem ministri, štátne návštevy, vedci aj umelci. Michail Gorbačov sa nechal previesť všetkými priestormi hotela. Korunný princ Jordánska Hasan počas osemdňovej štátnej návštevy vo Viedni vyžadoval stáleho spoločníka - stal sa ním manažér Sachera Werner Hofmeister. Ten sa pýši ďalej: "Sprevádzal som aj Otta von Habsburga a Jimmiho Cartera." Carter - bývalý americký prezident - vraj zaujal zamestnancov bodrým šarmom bez maniér celebrít šoubiznisu. Hotel navštívila aj holandská kráľovná Margareth, Hillary Clintonová, Kofi Annán či anglická kráľovná Alžbeta. Podľa slov zamestnancov - čím väčšia osobnosť, tým menšie želania. V špičkovej spoločnosti sa vraj žiadne hviezdne móresy nekonajú.

Sacher je obľúbený aj vďaka špičkovej gastronómii. Pred dvasiatimi rokmi začínal s relatívne nízkym platom v Sacheri kuchár z Moravy Jaroslav Muller. Dnes je šéfkuchárom. Miestnu gastronómiu preslávilo najmä varené hovädzie a recepty z čias Rakúsko-Uhorskej monarchie. "Stále pripravujeme klasické perky so slivkovým lekvárom a tvarohové knedlíky s marhuľami. Nehanbíme sa za to. Na rozdiel od Čiech a Slovenska, kde si ľudia myslia, že najväčšiou lahôdkou je kotleta a la Hawai," potvrdzuje šéfkuchár, ktorého špecialitou je príprava rýb. Pochutnávali si už na nich aj slovenskí politici - páni Mečiar a Dzurinda, Brigita Schmognerová, Ján Čarnogurský a ďalší.

Apartmány sú tiež zariadené štýlovo a vždy v inom farebnom odtieni. Modrý apartmán Leonard Bernstein s výhľadom na Hofburg je rovnako nádherný ako prezidentský apartmán Madame Butterfly v sýtej žltočervenej kombinácii (cena - 45 tisíc šilingov za noc). Luxus poskytujú aj ďalšie apartmány ako Fidelio, Luskáčik či Carmen. Jednoposteľová izba tu stojí 2750, dvojposteľová 4500 a De luxe tu máte na noc za 5100 šilingov.

Bratislavským kráľom hotelov bol roky Carlton. Jeho exkluzívnosť si však cenia najmä staršie ročníky, tí mladší majú možnosť zažiť jeho slávu len vo fantázii podporenej ústnym tradovaním. Carlton hostil intelektuálov a bohémov, ktorí sa s radosťou nechali ošľahávať vetrami kaviarenských ventilátorov. Hoci bolo veľkých kaviarní podobného typu ako v Carltone začiatkom storočia v Bratislave okolo 30, profesie mali svoje rajóny. V Metropolke hýrili básnici, v Berlínke lekári. V Carltone sedával sochár Pavol Bán pravidelne spolu s manželkou Alžbetou, ktorá si spomína: "Manžel mi ako dáme nedovolil

pracovať, hoci väčšinou sme nemali ani na čaj. V Carltone nám naliali vodu a pri tej sme vysedávali celý deň. Muži vyfajčili aj sto cigariet, debatovali o umení, filozofii. Ženy klebetili hlavne o móde." V kaviarni Carltonu posedávali aj iní umelci: sochár Bártfay starší, autor sochy Petőfiho - Pospíšil, poniektorí boli stálymi hotelovými hosťami nielen v kaviarni, ale aj v izbách - Štefánikov mladší brat Mirko, novinár Jenő Fehér. Na návštevu do Carltonu zavítal aj prezident Masaryk. Spisovateľ Tido J. Gašpar podľa rozprávania vnuka Borisa Zalu učil Cigánov slovenské pesničky, čo im často trvalo aj tri dni a tri noci. Dosiahnuť trojdňovú noc, kedy najviac chutí žúrovať, bolo jednoduché - zatiahli sa ťažké tmavé závesy.

Autor: kat, lv