Hobby Raum je inštalácia - reportáž mladej českej výtvarníčky, v súčasnosti jednej z najvychytenejších.

Kateřina žije medzi Prahou a Berlínom a práve tam vznikla myšlienka výstavy. V obchodnom dome, špecializovanom na chovateľské potreby. „Je o ľuďoch, ktorí berú svoje hobby veľmi vážne. S vášňou budujú priestor pre svojich miláčikov, rybičky alebo hmyz.“

Vášeň z obchoďáku

V obchoďáku si môžu vybrať medzi haldami čudesných predmetov, pre umelcov hotový bizarný raj. „Na zemi leží ozajstný konár a vedľa neho v škatuli kopa verných umelohmotných napodobenín. Po čase vám dôjde, že je to obrovský priemysel. Najprv ma teráriá fascinovali tým, ako vyzerajú, ako z bondovky osemdesiatych rokov - hotové rakúske horské chaty. Ale ono je to trochu šialené,“ hovorí Vincourová, ktorú umelá hmota ako výtvarný materiál fascinuje. Svoje inštalácie robí z molitanu, ktorý reže motorovou pílou. Alebo nafukuje obrovské fľaše od malibu a mení ich na obývateľné chrobáky.

Do Priestoru rozmiestnila v kútoch videoprojekcie myší, donekonečna pobehujúcich vo farebných guliach. Druhá miestnosť je skladom terárií s rôznymi pozadiami a nafúknutými igelitmi namiesto skiel. Bez zvierat. „V obchodoch si môžete vybrať nádherné krikľavé plastové gule pre miláčika - vyzerajú ako najmodernejšie doplnky do bytu. Volajú sa Daj slobodu svojmu zvieratku.“ Fascinácia gýčom alebo hnev a chuť rozmlátiť plexisklové väzenie? Vincourová: „Vizuálne to musí zaujať každého, ale mňa to upútalo tak, ako by to upútalo novinára. Nechcela som kritizovať ani napádať ľudí, ktorí sa tým živia. Našla som čudnú, smutnú situáciu, ku ktorej som sa musela vyjadriť. Akoby novinár písal reportáž. Ľudia vytvárajú zverom nové pelešteky, ale len akože. Ja vyrábam to, čo urobili oni, len ešte viac akože.“

Nie, nie je to zjednotenie dvoch rozličných jazykov - novinárskeho a umeleckého: „Novinár musí byť jasný, pretože hovorí k širokému publiku. Umelec má potrebu niečo dotvárať, poeticky, aj keď sa vyjadruje k problému,“ myslí si Kateřina Vincourová. „Sú síce oveľa účinnejšie spôsoby, ako sa k niečomu vyjadriť, ale mňa nezaujímajú.“

Predať spoločenský problém?

Sú umelci, ktorí pochopili, že z umenia sa niekedy dalo žiť, že aj to bol len obchodný artikel. Sú aj takí, ktorí nestratili súdnosť a dúfajú, že aj u nás sa raz presadí systém sponzorov a mecenášov. Ľudí, ktorí si kúpia hoci aj vyjadrenie sa k spoločenskej debate, nech má rozmery deväťkrát päť metrov. „Minulý rok som na veľtrhu s umením predala do súkromnej zbierky v Madride najväčšiu a najbláznivejšiu sochu, šesť metrov dlhú a desať metrov širokú fľašu s nohami. Vnútri je obytná kabínka, do ktorej sa dá len pozerať.“

Tým súkromným zberaťeľom je zaujímavá žena zo známej nemeckej rodiny a celý život zbiera umenie. Pozvala Kateřinu do Madridu, kde vystavila nový úlovok v galérii. „Zo súčasného umenia sa dá žiť a žije,“ potvrdzuje Kateřina. „Samozrejme, niektoré veci sa nedajú zavesiť v byte a potrebujú väčší verejný alebo neverejný priestor - banky, podniky.“

„Obchod s umením je zatiaľ veľmi malý, to máme spoločné. S tradíciami na Západe, kde je súčasné umenie súčasťou spoločenského života, sa to nedá ani porovnať. Tam to nie je hra na peniaze, ktoré sa niekam dajú, tamtí ľudia majú k umeniu vzťah. Alebo na to majú odborníkov, ktorí im radia, čo je dobré,“ hovorí Vincourová. Aj preto si myslí, že závisť medzi umelcami tu u nás je len prirodzenou túžbou vyniknúť v priestore bez väčších možností.

Treba byť medzi desiatimi najlepšími. „Teraz sa mi to darí, mala som úspešné dva roky, ak však moje veci prestanú ľudí zaujímať, môžem sa ocitnúť na konci,“ hodnotí Vincourová. Stačí jej prejsť západné hranice a z Umelkyne je vraj jedna z mnohých Katiek výtvarníčok.

V Čechách ostáva spolu so spolužiačkami a kamarátkami Veronikou Bromovou a Markétou Othovou jednou z generácie výrazných umelkýň. „Raz sme zo srandy urobili výstavu Milenci. Každá odniekiaľ pricestovala, ukazovali sme si fotky a zistili sme, že máme na fotkách toho svojho milenca v kúpeľni alebo na záchode. Boli sme zamilované a chceli sme ich vystaviť.“

Aké by boli fotografie milencov dnes? „Milenec je stále ten istý, len fotiek je menej.“

DENISA VOLOŠČUKOVÁ