BRATISLAVA – Riešenie splatnosti dlhopisov Fondu národného majetku SR (FNM) bez peňazí z privatizácie SPP je drahšie, než by bolo v prípade úspešného predaja akcií štátnych podnikov a bánk. Peniaze na dlhopisy totiž pochádzajú z pôžičiek, za ktoré fond platí úroky. Posledný úverový vzťah, ktorý fond uzavrel s Poštovou bankou, je podľa ekonómov klasickým príkladom zlého úverového manažmentu štátnej inštitúcie.
Pridrahý úver
Fond sa dohodol s Poštovou bankou na odložení splatnosti dlhopisov do konca roka 2002. Cenu za tento kváziúver predstavuje úrok 12 percent ročne. V portfóliu Poštovej banky je 280-tisíc dlhopisov, ide teda o viac ako 3,7 miliardy korún. Fond má právo úver kedykoľvek predčasne splatiť. Ak by tak nespravil do konca budúceho roka, úrok by sa vyšplhal 450 miliónov korún. Za každý deň platnosti úverového vzťahu zaplatí na úrokoch 1,2 milióna korún.
Kritiku si postup fondu vyslúžil najprv od ministerky financií Brigity Schmögnerovej, ktorá upozornila, že si mohol požičiavať podstatne lacnejšie. Podobný názor majú aj ekonomickí analytici.
Podľa Tomáša Kmeťa, analytika Slovenskej sporiteľne, sa fond z pozície štátnej inštitúcie mohol dostať k podstatne lacnejšiemu úveru. „Štát si požičiava za 7,5 alebo 8 percent. Rozdiel medzi pôžičkou štátu a fondu v tomto prípade predstavuje vyše 100 miliónov korún. Tie akoby odišli do vzduchu a, samozrejme, Poštová banka z toho profituje,“ upozornil.
Ekonómovia tvrdia, že fond mal na výber hneď niekoľko možností, ale vybral si najhoršiu. „Fond si mohol požičať peniaze na trhu – napríklad formou emisie dlhopisov alebo vládou zaručeným úverom,“ myslí si analytik Istrobanky Marek Senkovič. „Inou možnosťou okrem emisie vlastných dlhopisov by mohli byt repoobchody, v ktorých fond mohol ponúknuť niektoré bonitné akcie zo svojho portfólia,“ doplnil Senkovič.
Rozdiel medzi možnosťami a realitou dokumentuje aj posledné účinkovanie FNM na dlhopisovom trhu. V apríli si emisiou dlhopisov požičiaval peniaze približne za 8,5 percenta.
Štátna pomoc banke
Analytici pripúšťajú, že fond pri zmluve s Poštovou bankou zohľadňoval aj iné ekonomické parametre. „Rozhodovanie FNM nie je optimálne alebo faktory, na základe ktorých fond rozhodol o predĺžení splatnosti nie sú úplne trhové,“ povedal pre TASR analytik ING Bank Ján Tóth.
Fond tieto úvahy nevyvrátil. „Nepopierame tvrdenia, že sme pomohli súkromnej banke, v ktorej ale má majoritnú väčšinu štát,“ tlmočila slová prezidenta FNM jeho hovorkyňa Tatjana Lesajová. Podľa nej fond žiadnu inú možnosť požičať si peniaze nemal a k takýmto rozhodnutiam ho núti akútna potreba splácať dlhopisy.
O čo nevýhodnejšie sú podmienky úveru pre štát, o to viac môže profitovať Poštová banka. „Z pohľadu investora je úroková sadzba úplne v poriadku. Každý investor by žiadal rizikovú prirážku na úver voči FNM, pretože jeho dlhopisy nemajú rovnaký štatút ako štátne bondy,“ konštatoval Tomáš Kmeť.
Nepriama pomoc štátu nie je pre Poštovú banku novinkou. V minulosti umožnilo ministerstvo financií posilňovanie likvidity banky prostredníctvom exkluzívneho vyplácania kupónov štátnych dlhopisov.
Poštová banka pokladá podpísanie spomínanej zmluvy za ústretový krok voči FNM. Zmluvu považuje za jednoznačne výhodnú pre obe strany a tvrdí, že je zjavné, že FNM aj Poštová banka majú záujem riešiť problém vyplatenia dlhopisov.
Recept je v sprehľadnení verejných financií
Ekonómovia prirovnali dohodu FNM o odložení splácania dlhopisov s niekdajšou emisiou dlhopisov Štátneho fondu cestného hospodárstva. Ten v roku 1999 emitoval bondy neporovnateľne drahšie, než boli úverové možnosti štátu. Analytici vtedy upozorňovali na potrebu sprehľadnenia verejných financií. Brigita Schmögnerová pred časom naznačila, že podobným chybám by mal zamedziť vznik štátnej pokladnice a reforma štátnych fondov. „Avizovaných zmien sme sa doteraz nedočkali,“ tvrdí Tomáš Kmeť.
Predísť nevýhodnosti pri uzatváraní úverov FNM sa podľa analytikov dalo aj lepšou koordináciou medzi štátnymi úradmi. „Ak by to technicky nebolo možné cez emisiu štátnych dlhopisov, mal požiadať o štátnu záruku a požičiať si priamo na trhu,“ uviedol jednu z možností pre TASR Ján Tóth.
JURAJ JAVORSKÝ