Už nízke dávky ožiarenia môžu spôsobiť početné zmeny v ľudskej DNA, zmeny, ktoré sa prenášajú na budúce generácie. Svedčí o tom štúdia vedcov z Izraela a Ukrajiny, ktorí skúmali deti narodené po nehode černobyľskej jadrovej elektrárne na Ukrajine v roku 1986. Zistili pritom „neočakávane vysokú úroveň“ genetických mutácií, informovala britská BBC.
Vedci, ktorí publikovali svoje zistenia v britskom odbornom časopise Biological Sciences, skúmali deti černobyľských likvidátorov - členov čistiacich tímov, ktorých poslali do oblasti po výbuchu a ktorí dostali najvyššie dávky ožiarenia. Tieto deti, ktoré dnes žijú na Ukrajine i v Izraeli, skúmali a porovnávali s ich súrodencami, počatými pred výbuchom, i s deťmi, ktorých rodičia neboli ožiarení. Vedci konštatovali až viacnásobný nárast počtu nových mutácií v DNA. Našli tiež súvislosti medzi časom ožiarenia a počatím a tiež vplyv dĺžky ožiarenia, ktorému bol otec dieťaťa (v jednom prípade i matka) vystavený.
Štúdia dokazuje, že počet genetických zmien môže znásobiť oveľa nižšia dávka radiácie, než sa pôvodne predpokladalo. „Je to o to závažnejšie, že značná časť ľudskej populácie je vystavená zvýšenému mutagénovému tlaku,“ uvádzajú vedci, čím poukazujú na všeobecný nárast mutagénov v životnom prostredí, potravinách a pod.
Štúdia ukazuje nedostatky v práci Medzinárodnej komisie pre rádiologickú ochranu, ktorá vychádza z efektov spojených s udalosťami typu výbuchu atómovej bomby v Hirošime, ale prakticky neberie do úvahy vnútorné žiarenie a jeho dopady na človeka.
(bj)
