- i v škole.
Práve v nej totiž deti trávia väčšinu dňa a podstatnú časť svojej mladosti. Hoci sa škola naďalej považuje za druhý najvýznamnejší činiteľ vplývajúci na formovanie osobnosti dieťaťa, prekvapujúco môže byť aj jedným z faktorov, pre ktoré sa kriminalita mládeže zvyšuje.
„Škola môže vytvárať atmosféru nedôvery, neistoty, strachu a obáv, čo môže žiakov viesť k vytvoreniu negatívneho vťahu k nej. Takéto výchovné prostredie, ktorému sa žiaci odcudzujú, nesie značnú zodpovednosť za vysokú mieru kriminality mládeže,“ hovorí Eva Šúryová z Akadémie Policajného zboru v Bratislave. „Nepriamo to potvrdzujú i policajné štatistiky - väčšinu trestných činov totiž mládež pácha práve v čase vyčovania alebo krátko po ňom. Iste, nie každý žiak, ktorý má negatívny vzťah k škole sa stane páchateľom trestnej činnosti, je však zrejmé, že pri vzniku kriminality tento faktor hrá veľkú úlohu.“
Príčin negatívneho vzťahu žiakov k škole je viac. Často to býva sám učiteľ.
„Ak sa správa netaktne, alebo si vytvorí záporný vzťah k niektorým žiakom, tí časom začnú pociťovať odpor k učivu, predmetu, učiteľovi a k škole ako takej. Môže to vyvrcholiť do záškoláctva, a to neskôr viesť ku kriminalite,“ vysvetľuje Eva Šúryová. „Ďalším faktorom sú vzťahy v triede. Ak sa žiak cíti izolovaný, a napriek svojej snahe odmietaný kolektívom, tiež si vytvára ku škole negatívny vzťah a začne hľadať iný kolektív, v ktorom bude mať lepšiu pozíciu - často sú to práve delikventné skupiny mládeže.“
Dôvodom negatívneho postoja žiakov ku škole môžu byť dokonca i učebné osnovy - mnohí žiaci a študenti považujú poznatky, ktoré im škola dáva, za bezvýznamné a nezmyselné, a nevidia súvislosť medzi školou a reálnym svetom. Školu vnímajú skôr ako príťaž na ceste k dosiahnutiu cieľa a za zbytočné mrhanie času. „Pre týchto mladých ľudí platí pravidlo, že vandalizmus, šikanovanie, záškoláctvo, drogová závislosť alebo trestná činnosť sú atraktívnejšou alternatívou, ako nuda v škole,“ vysvetľuje Eva Šúryová.
Niektorí odborníci tvrdia, že odpor ku škole vyvolávajú aj školské neúspechy. Deti, ktoré sú v škole frustrované a neúspešné, vidia neúspechy aj v svojej budúcnosti a hľadajú iné cesty, ako byť úspešným - napríklad práve v kriminalite.
Školské prostredie je vinou vysokého počtu žiakov a tried často anonymné a neosobné, mnohí žiaci sa v ňom cítia izolovaní. Majú pocit, že sú len akýmisi pasívnymi prijímateľmi znalostí.
„Negatívny postoj žiakov ku škole môže viesť k záškoláctvu, ale môže sa prejaviť i v šikane, drobných krádežiach a iných negatívnych formách správania, ktoré často bývajú začiatkom kriminálnej „kariéry“ mladých ľudí. Škola by mala zohrávať stále aktívnejšiu úlohu pri prevencii kriminality, pretože práve ona je jedným z jej rozhodujúcich činiteľov a nesie za jej stav významnú zodpovednosť,“ uzatvára Eva Šúryová z Akadémie Policajného zboru. (sr)
(Zdroj: Zborník z medzinárodnej konferencie o kriminalite mládeže, 2000)
