
Rudolf Hess počas norimberského procesu.
FOTO – ARCHÍV
Pred 60 rokmi – 10. mája 1941 – sa na západnom pobreží Škótska zrútilo lietadlo Messerschmitt Bf 110. Pilot pred tým zo stroja vyskočil padákom. Bol to Rudolf Hess – pravá ruka nacistického vodcu Adolfa Hitlera. Po dopade na britskú pôdu vraj povedal: „Prišiel som zachrániť ľudstvo.“ Jeho slová boli určite nadnesené. V skutočnosti chcel Británii ponúknuť mier a v Hitlerovom mene dohodnúť spoločný boj proti boľševizmu.
Sobota 10. mája 1941. Vojenské letisko Augsburg – 17 hodín 45 minút. Dvojmotorové bojové lietadlo typu ME Bf 110 práve odštartovalo. Pilot okamžite zamieril na severozápad. Po takmer 640 kilometroch letu nad nemeckým územím zmizol stroj nad Severným morom.
O pár minút ho zaregistrovala britská protiletecká obrana. Pokúšali sa ho zastaviť. Strmhlavým letom tesne nad zemou sa mu podarilo uniknúť. Doletel až nad zámok Dungavel vojvodu Hamiltona. Pilot si zrejme nebol úplne istý, či ide skutočne o vojvodovo sídlo, a tak letel ešte ďalej k západnému pobrežiu Škótska. Dochádzalo mu palivo. Motory začali vynechávať. Vytiahol lietadlo do výšky, odklopil kryt kabíny a vyskočil. Bol to jeho prvý zoskok, a tak sa neskončil šťastne. Dopadol tvrdo pri dedine Eaglesham, asi 50 kilometrov od zámku v Dungavele. Zlomil si nohu v členku a naštiepil jeden stavec.
Sotva dokrivkal k ceste, bol pri ňom farmár David McLean. Chcel vedieť, či je Nemec. Pilot odpovedal perfektnou angličtinou: „Áno. Som kapitán Alfred Horn.“ Prekvapenému farmárovi ešte vysvetlil, že jeho cieľom je zámok vojvodu Hamiltona. Zajatca odviedli na predmestie Glasgowa. Pri prehliadke zistili, že pri sebe nemá žiadne dokumenty.
Na druhý deň ráno konečne prišiel vojvoda Hamilton. Bol šokovaný: muž, ktorý len neustále opakoval, že s ním chce hovoriť, bol Rudolf Hess. Zástupca Adolfa Hitlera. Tretí muž nacistickej tretej ríše.
V pondelok 12. mája dorazil Adolf Hitler do svojho alpského sídla v Berchtesgadene. Okolo poludnia sa ohlásil jeden z Hessových pobočníkov Karlheinz Pintsch s listom od Rudolfa Hessa. Hitler sa práve rozprával s generálom letectva Karlom Heinrichom Bodenschatzom. Keď Hitler začal čítať, náhle zbledol. Dotackal sa k stoličke. „Môj Bože – môj Bože – on odletel do Anglicka,“ šepkal. Potom začal kričať. „Ako je možné, že mu dovolili lietať, keď som to už v roku 1939 zakázal,“ kričal na Bodenschatza. „Ten to tiež vedel,“ ukázal na Pintscha. „Zatknúť.“
Potom vydal rozkaz, že o Hessovom lete do Anglicka sa nesmie informovať. Nemecké rozhlasové stanice ale už večer vysielali, že Rudolf Hess v pomätení mysle odletel do Anglicka. To už Hessa pod krycím menom Jonathan previezli do Londýna. Nie nadlho. Už 21. mája ho opäť premiestnili – tentokrát na miesto, kde mal zostať až do konca vojny – do starého viktoriánskeho sídla Mythett Place neďaleko Alderhorstu. Z dôvodu utajenia dostalo názov Tábor Z.
Hodiny a hodiny ho vypočúvali. Za niekoľko dní vypočúvania ustali. Nepriniesli nič nové. Podľa dostupných informácií Britom povedal, že chcel Veľkej Británii ponúknuť mier. Nemecko malo zostať hegemoniálnou mocnosťou na európskom kontinente a dostať späť kolónie z čias pred rokom 1918. Veľká Brinátia mala mať voľné ruky všade inde na svete. Britský premiér Winston Churchill návrhy odmietol.
V októbri 1945 Rudolfa Hessa previezli do Norimbergu, kde sa začínal proces s hlavnými vojnovými zločincami. Göring, von Ribbentrop, Streicher, Keitel a ďalší dostali povraz. Od Hessa sa ale dištancovali. Bol pre nich zradcom a navyše šialencom. Rozsudok medzinárodného tribunálu znel: doživotný žalár. Let do Anglicka ho zachránil pred šibenicou.
Všetci, ktorých v Norimbergu neodsúdili na trest smrti, mali svoj život stráviť pod kontrolou štyroch veľmocí v Spandau. Nakoniec tam zostal len Hess.
Takmer presne o 40 rokov neskôr – 17. augusta 1987 – ide 93-ročný starec sprevádzaný strážcom na každodennú prechádzku do väzenskej záhrady. Strážca ho nechal na chvíľu samého. Keď sa vrátil, viselo Hessovo telo na kúrení. Posledný väzeň Norimbergu sa uškrtil žltým elektrickým káblom.
PRE SME – RUDOLF STRÖBINGER, Bonn
Zajtra – Francois Mitterrand