charakteristickú kuchyňu. Taliani ich udržiavajú a rozvíjajú a tak nepriamo napomáhajú aj rozvoju cestovného ruchu. Na severe Talianska je silný vplyv nemeckej a francúzskej kuchyne, na Sicílii vplyv viacerých stredomorských kuchýň. V každom prípade môžeme smelo zaradiť taliansku kuchyňu k dvom najväčším svetovým kuchyniam - čínskej a francúzskej. Prednosti talianskej kuchyne sú hlavne v jednoduchej príprave, s dôrazom na zachovanie chutí bez zbytočného vyprážania, dlhého varenia a pečenia. Prvé jedlo je vždy cestovina s rajčinovou šťavou ochutená množstvom mäsa, húb, morskými potvorkami alebo zeleninou. Hlavným jedlom je mäso alebo ryby na prírodný spôsob a niektorý z vyše 200 druhov šalátov, ktoré sú v Taliansku k dispozícii v jednotlivých oblas-tiach podľa sezóny. Nezabudnite, že na šalát sa nepoužíva sladkokyslý nálev, vždy iba olej, ocot a soľ, rajčinový šalát býva ochutený bazalkou. Na stole nesmie chýbať biely chlieb, karafa s vodou a vínom. Taliani pijú víno takmer každý deň, ale opitých ľudí môžete vidieť veľmi, veľmi zriedkavo. Ovocie nechýba na žiadnom stole, mini-presso-káva na jeden hlt, prípadne kalíštek koňaku na záver. V reštauráciách však Taliani jedia viacero chodov, väčšinou porciu nedojedia, vždy nechajú niečo na tanieri, pretože vedia, že toho bude určite viac. Kto by chcel ešte po ovocí ochutnať nejakú dobrotu, odporúčame zákusok tiramisu. Taliani jedia veľa, ale zdravo. Na raňajky vypijú len kávu a sladký koláč. Ak vidíte v Taliansku jesť niekoho na ulici, je to buď mladý človek, alebo cudzinec. Taliani jedia radi a dlho, vo väčšine podnikov, úradov, obchodov trvá obedňajšia prestávka 2 - 4 hodiny. V reštaurácii po každom klientovi kompletne upracú stôl, pretože neporiadok, ktorí tam klienti zanechali, je taký, že obrus sa už nedá použiť.
Každá oblasť Talianska má svoje miestne špeciality a lahodné vína. Keď som môjmu svokrovi, vinárovi z Pezinka doniesla fľašu dobrého talianskeho vína, povedal: „Dzifčátko, to je také víno do topánek, aby netlačili.“ V Taliansku je zakázané pri výrobe vína používať cukor, víno má svoju silu len z prirodzenej sladkosti, ktorú jej dodá slnko. Po vypití talianskeho vína vás nebolí na druhý deň hlava, a preto sa ani tak ľahko neopijete, aj keď ho vypijete o niečo viac.
Vybrali sme pre vás niekoľko receptov, možno nie takých najtypickejších, ale určite takých, na ktoré zoženiete potrebné suroviny a budú vám chutiť.
STUDENÉ RAJČIAKY PLNENÉ CIBUĽOU
POMODORI FREDDI RIPIENI DI CIPOLLE
4 veľké rajčiny, 250 g cibule,
1 kávová lyžička kapár, 40 g olív, olej, soľ, petržlenová vňať.
Rajčiny rozkrojíme na polovice a vnútro vydlabeme. Vzniknuté mištičky posolíme z vnútra, naplníme opraženou a udusenou cibuľou, ktorú sme nakrájali na kolieska. Na cibulu položíme kapary a olivy a necháme vychladnúť. Pred podávaním posypeme petržlenovou vňaťou.
TALIANSKA RAJČINOVÁ OMÁČKA
SALSA DI POMODORO
200 g rajčinového pretlaku, 30 g cibule,
30 g zeleru, 2 strúčiky cesnaku, 3 lyžice oleja, mleté čierne korenie, bazalka, petržlenová vňať, soľ.
Nakrájanú cibuľu, cesnak, zeler, bazalku, petržlenovú vňať, olej, soľ, čierne korenie a rajčinový pretlak varíme za občasného premiešania. Hustú uvarenú šťavu prepasírujeme cez sito.
Táto omáčka sa používa na cestoviny, avšak u nás ju môžete podávať aj k varenému slovenskému hovädziemu mäsu so zemiakmi.
UHLIARSKE ŠPAGETY
SPAGHETTI ALLA
CARBONARA
300 g špagiet z tvrdej pšenice, 3 plátky oravskej slaniny, 2 lyžice olivového oleja, 1 dl bieleho vína,
2 vajíčka, 50 g strúhaného eidamu,
100 g strúhaného parmezánu, soľ.
Špagety varíme vo väčšom množstve osolenej vody nie viac ako 8 minút, aby neboli rozvarené. Na oleji opražíme pokrájanú slaninu, pridáme víno a povaríme. Ocedené špagety vložíme na panvicu, pridáme rozhabarkované vajcia a postrúhané syry a dobre premiešame, aby sa vajcovo-syrová zmes prilepila na špagety. Hneď podávame.
NEPEČENÁ TVAROHOVÁ
SICÍLSKA TORTA
CASSATA ALLA SICILIANA
500 g tvarohu, 300 g práškového
cukru, 100 g kandizovaného
ovocia, 100 g čokolády,
0,05 l sladkého likéru, 150 g piškót,
l vanilínový cukor.
Tvaroh rozmixujeme a vmiešame práškový cukor, polovicu vanilínového cukru, likér, nadrobno nakrájané kandizované ovocie a postrúhanú čokoládu. Tortovú formu vyložíme pergamenovým papierom, dno formy a boky obložíme piškótami a na to nalejeme ochutený tvaroh. Tortu aj z hornej strany zakryjeme piškótami, odložíme do chladničky, aby tvaroh dobre stuhol. Tortu preklopíme a posypeme druhou polovicou vanilínového cukru. (bau)
