L. C. A. Levice, 2001
„Editorom“ je šesťčlenná porota na čele s Petrom Pišťankom, ktorý síce s obavou pripúšťa reálnosť hrozby postupného odstavenia literatúry a čítania beletrie na perifériu záujmu väčšinovej populácie, no o to viac je šťastný, že „patrí do generácie, ktorá ešte knižnú kultúru zažila naplno“. A skôr, než sa pustíte do čítania poviedok dvadsiatich laureátov, vypraví vás slovami: „Zdá sa, že knižná kultúra ešte nejaké to desaťročie vydrží. Ak sa to stane, bude to tak trochu aj zásluhou ľudí obsiahnutých v tejto knihe.“
Sigmund Freud: Spomienka z detstva Leonarda da Vinci
Slovenský spisovateľ, Bratislava 2001, preložil Milan Krankus
„Aj keď nám psychoanalýza nevysvetlí, prečo sa stal Leonardo umelcom, aspoň nám umožní pochopiť prejavy a medze jeho umenia,“ hovorí Freud.
Jeho pohľad na detstvo renesančného génia spolu s rekonštrukciou dramatického citového života umelca ústi do zaujímavých hypotéz o zmenách a vývine jeho osobnosti v dospelosti, o záhade úsmevu Mony Lisy a iných obrazoch.
John Grisham: Maľovaný dom Ikar, Bratislava 2001, preložila Tamara Chovanová
Dvanásty román majstra právnického thrilleru prináša novú tému – inšpiráciu autorovým vlastným detstvom stráveným na arkansaskom vidieku. Jeho tradičným postavením na výslní svetových bestsellerových rebríčkov to nijako ne– otriaslo. Okamžite po vydaní Maľovaného domu začiatkom februára sa dostal do čela bestsellerov vo Wall Street Journal, pričom doteraz neopustil prvú desiatku.
Jednoducho, ako píše recenzent Jonatha D. Austin – Grisham je fenoménom, nech napíše čokoľvek.
Paul Auster: Vynález samoty Prostor, Praha 2000, preložila Petra Kůsová
Kniha amerického spisovateľa známeho u nás najmä Newyorskou trilógiou je v mnohom skôr psychologickou štúdiou než beletristickým dielom. Autor sa pokúša vzdialiť od mŕtveho otca, aby mohol sám žiť a aby „vynašiel osamelosť človeka“.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že ak možno ľudskú bytosť spoznať, je to limitované jej ochotou nechať sa poznať, používa autor pri skladaní mozaiky aj prvky náhody. Touto metódou sa pokúša implantovať skúmanú postavu do reálií a tak sa priblížiť k „portrétu neviditeľného otca“.
Ivan Martin Jirous: Ubíječ labutí
Vetus Via, Brno 2001
Útla knižka najnovších veršov básnika a výtvarného teoretika, legendy českého undergroundu, kde sú tematicky rozmanité básničky často venované konkrétnym adresátom. Ladinovi Hejlovi patrí táto: „Když miluješ / dvě holky současně, / neřeš to. / Nic nevyřešíš. / Když dvě holky / najednou miluješ, / nehřeš. / Nic nevyhřešíš.“
