„Pri výbere slovenských inscenácií sme mali trochu problém, keďže pôvodnosť hier či úprav, ktorá je jednou z podmienok účasti na festivale, bola skromnejšia. Akoby sa tá spiaca princezná, ktorou je uvádzanie nových textov, v Česku skôr zobudila,“ hovorí SILVESTER LAVRÍK, umelecký šéf Mestského divadla v Zlíne, ktoré je hlavným organizátorom a dejiskom medzinárodného divadelného festivalu Setkání 2001 Stretnutie. Začína sa zajtra a počas piatich dní sa na troch scénach odohrá 19 predstavení.

Ktoré inscenácie zo Slovenska sa nakoniec dostali do výberu?

„Z Bratislavy je to Astorka s Večierkom, Slovenské národné divadlo s Nožmi v sliepkach a Združenie pre súčasnú operu s dvojpredstavením Údel, Smrť v kuchyni, prešovské Divadlo Alexandra Duchnoviča uvedie Oblomova a martinské Divadlo SNP hru Rozkvitli sekery.“

Bolo zastúpenie slovenských, českých a moravských súborov vopred jednoznačne stanovené?

„Nie, neboli žiadne striktné limity, iba naša tichá dohoda, že by to zastúpenie malo byť približne rovnomerné. A tak to aj vyšlo. Pravda, všetky tituly museli splniť, popri kritériu kvality a už spomenutej pôvodnosti, aj ďalšiu podmienku – nesmeli byť staršie ako rok. V tomto smere drží rekord Klimáčkova hra Rozkvitli sekery, ktorá mala premiéru pred dvoma týždňami.“

To znamená, že niektoré predstavenia ste v čase uzávierky programu jednoducho nemohli vidieť.

„V týchto prípadoch sme s vyhliadnutými divadlami intenzívne komunikovali a zúčastňovali sa na skúškach, takže sme si trúfli odhadnúť, či to môže byť zaujímavé a prínosné. V tejto chvíli som už videl všetky predstavenia v definitívnej podobe, ale, pravda, boli sme pripravení aj na prípadnú nutnú zmenu.“

Aká veľká bola pôvodná ponuka inscenácií?

„Predstavovala asi trojnásobok toho, čo na festivale uvedieme. Snažili sme sa, aby ponuka bola rôznorodá a vyvážená. Hoci ide o činoherný festival, dovolili sme si zaradiť aj operu, tanečné divadlo či bábkové predstavenie pre deti. V sprievodnom programe nechýba open air produkcia či semináre pre študentov.“

Aké je postavenie zlínskeho festivalu medzi obdobnými divadelnými prehliadkami?

„Ak už existuje fakt česko-slovenskej hranice, mal by byť výzvou, aby sme tú hranicu obojsmerne prekračovali a Zlín má z tohto aspektu výhodnú geografickú polohu na vzájomné spoznávanie sa. A potom je to tvrdošijnosť tohto festivalu v uvádzaní dramaturgických noviniek, ktorá by mohla byť stimulom pre mnohé súbory.“

Zlín nebýva automaticky spájaný s divadlom. Ako to vidíte zo svojej pozície?

„Zlín ma očaril svojou nestredoeurópskosťou, zvláštnou povahou. Je absolútne nevyspytateľný v správaní sa svojich obyvateľov, čo asi vyplýva z toho, že je tu veľa prišelcov veľmi čerstvého dáta. To okrem iného znamená aj to, že ľudia sú tu dostatočne otvorení novým podnetom a vplyvom. A čo je veľmi významné – mesto si svoje divadlo hýčka, nie rozmaznáva, ale zabezpečuje mu základné predpoklady na kvalitné fungovanie. A keď je nejaká požiadavka, nestretnete sa s reakciou, že sa to nedá, ale s hľadaním možností, ako ju splniť.“

Takže žiadne finančné problémy, na aké sa sťažujú slovenské divadlá?

„Ten štandard je solídny a aj keď peňazí nie je nazvyš, nemusíme škrtať inscenácie či obmedzovať prevádzku. Ale, samozrejme, treba aj sponzorov.“

S akými plánmi ste nastúpili do funkcie umeleckého šéfa?

„Lákalo ma popasovať sa s koncepčnou divadelnou prácou aj nad rámec jednej inscenácie. Pri zostavovaní dramaturgického plánu chcem, aby každý titul obstál sám osebe i v celkovej skladbe.“

Čo vás čakalo v Zlíne?

„Tunajšie divadlo bolo v sedemdesiatych i osemdesiatych rokoch azylom nepohodlných kvalitných ľudí z Prahy či Brna, potom nasledovalo akési kolísavé obdobie. Keď som pred rokom dostal túto ponuku, našiel som tu veľmi konsolidovaný herecký súbor, s ktorým chcem vyskúšať, či ambície divadla sú oprávnené a nie je to len akési plané dúfanie.“

A čakalo vás tu aj hľadisko, ktoré má až sedemsto sedadiel.

„To je bezkonkurenčne najviac v širokom okolí. Keď príde štyristo divákov, ešte stále máme poloprázdno, a čo by inde dali za štyristo divákov.“

Neobávate sa silnej divadelnej brnianskej konkurencie?

„Konfrontácia môže Zlínu len a len pomôcť. Navyše, český divadelný život má predsa len trochu inú atmosféru ako ten slovenský. Tu aj regionálne divadlá majú svojich verných.“

Čím ste sa uviedli ako režisér na svojom terajšom pôsobisku?

„Cyranom z Bergeracu, pravda, trochu v inom habite. Náš Cyrano je pilot, československý legionár.“

A reakcie?

„Extrapolárne, u kritiky i verejnosti. Predstavenie má nadšených odporcov i náruživých privržencov.“

Myslíte, že budete mať popri šéfovaní čas ešte aj na ďalšiu režisérsku prácu?

„Bola by to odo mňa medvedia služba tomuto divadlu, keby som neudržiaval tento druh kontaktu. Projekty, ktoré ma oslovia a môžu pomôcť môjmu napredovaniu, chcem realizovať, a na to vyzývam aj svojich spolupracovníkov v divadle.“

A k tomu ešte festival. Ako to stíhate?

„V mladosti som sa venoval vytrvalostným behom a momentálne som v role bežca na dlhej trati. A tam sa ja cítim dobre.“

ALEXANDER BALOGH