za pivárňou Mamut, kde sa pečie aj pizza. Priamo v peci, originál talianska, tenučká, tiež veľmi dobrá.“

Najviac však Mirovi Nogovi nechutí v reštaurácii, ale doma u mamy, ktorá veľmi dobre varí. „Vždy sa tešíme na nedeľné obedy. Táto tradícia sa u nás stále dodržiava. Je úžasné, že sme si medzi tými telefonátmi cez týždeň, čo je nového, vyárendovali nedeľu, keď je rodina pokope.“

Mama vraj varí tak skvelo, že je úplne jedno, čo pripraví. Zameriava sa však na domácke jedlá, čo v reštauráciách nebýva až také poctivé. „Napríklad špenát, dobre vymixovaný, so smotanou. A vôbec omáčky, tradičné, aké vedeli naše babky. Steak sa dá urobiť hocikde, ale domácke jedlá nie.“

Keď ešte Miro Noga veľa cestoval na zájazdy, v smere Zvolen – Košice si s kolegami obľúbili salaš na Dechtároch. „Jednak to bolo rýchle, za päť minút sme mali jedlo na stole, ale najmä tam mali výborné bryndzové halušky, naozaj ako majú byť.“

Čo sa týka kaviarní, vyberá si ich podľa lokalizácie. Niekedy v Olympii pri Novej scéne, inokedy v starom meste. „Ale aby som sa priznal, nechodievam pričasto vysedávať do podnikov. Nemám dôvod ani čas, pracovné schôdzky sa skôr redukujú podľa toho – poznáš to tam, je to v centre mesta. Je mi to aj jedno, lebo vždy je to spojené s nejakou prácou. Keď chcem relaxovať, naozaj si príjemne posedieť, tak som radšej doma, uvarím dobrý čaj, zapálim sviečku. Nie na verejnosti, lebo medzi ľuďmi som stále.“ (bd)