Salvador Dalí nenávidel jednoduchosť v akejkoľvek podobe. S chuťou využíval každú príležitosť, aby v tomto veku šoubiznisu prebudil svet z apatie – aj keď dráždivé provokácie, vopred vykalkulované výstrednosti a propagačné akcie zastierajú pohľad na veľkého umelca. Jeho nespočetné a rozmanité gagy boli pre neho dôležitejšie než čokoľvek iného. Ponúkame tri z nich:
1. K najvýpravnejším patril spôsob, ako po dlhé roky osobne prepravoval do Spojených štátov obrazy, ktoré namaľoval. Na tento účel si od jedného španielskeho námorníka kúpil starú vojnovú loď. Za hlbokej zimy priplávala táto loď do zátoky v Cadaqués a zakotvila s pohľadom na dedinu. Široko ďaleko nebolo vidieť jediného turistu; sezóna sa skončila a Cadaqués nebolo vtedy ešte turistickým cieľom. To však nebolo dôležité: Dalí dal trikrát vystreliť z dela slepými nábojmi, aby miestnym obyvateľom oznámil, že dvíha kotvy do Nového sveta. Večer pili nadšení dedinčania na zdravie veľkého rodáka, ktorý už bol na ceste k Gibraltaru, k Azorom a Soche slobody.
2. Dalí si svoj bazén v Port Lligate zariadil tak, aby kúpajúcich desil. Dno bazéna posial morskými ježkami. Hostia, ktorí si túto pascu všimli, kúpeľ väčšinou odmietli. Len odvážlivci, či zasvätení si trúfli do vody vstúpiť. Urobili dobre, lebo ježkovia boli pod obrovskou sklenou doskou, ktorá plavcov chránila pred dotykom s nimi. Dalí svojich hostí s obľubou terorizoval.
3. Navoskované povestné fúzy, telo nabalzamované, aby vydržalo najmenej tri storočia, zahalený do tuniky ozdobenej korunou markíza a vyšívanou portou, predstavujúcou štruktúru molekuly DNA, odpočíva Marqués de Dalí de Pubol (tento titul mu 26. júla 1982 prepožičal kráľ Juan Carlos I.) v krypte pod sklenenou kupolou svojho múzea vo Figueras. Sníva svoj sen neuznaného génia medzi svojimi obrazmi a rituálnymi objektmi, ku ktorým patrí aj cadillac.
