Američania dostali poriadne zaucho. Ich prestíž utrpela a namieste sú aj obavy o skutočnej podpore ich tradičných spojencov. Tak hodnotia pozorovatelia stratu hlasu USA v Komisii OSN pre ľudské práva. Zhodujú sa tiež, že neúčasť Washingtonu môže mať negatívny dopad na dodržiavanie ľudských práv.

Spojené štáty v 53-člennej komisii sedeli od jej vzniku v roku 1947. Teraz, po 53 rokoch budú prvýkrát chýbať. Zavinil to vraj postoj USA k problémom ako globálne otepľovanie, protiraketová obrana, zákaz nášľapných mín či liečba AIDS. Zavážiť ale mohol aj postoj Bushovej administratívy k medzinárodným organizáciám a osobitne OSN.

Strata podpory spojencov

„Pochopiteľne, že sme veľmi sklamaní,“ povedal vedúci americkej misie pri OSN James Cunningham. Ministerstvo zahraničných vecí upozorňuje, že komisia nestráca význam, „bez Spojených štátov však nebude takou silnou organizáciou“.

Komisia zasadá v Ženeve. Jej úlohou je prijímať opatrenia na ochranu ľudských práv. Každoročne pripravuje rezolúcie, v ktorých odsudzuje krajiny, kde sa ľudské práva porušujú.

Najväčším sklamaním pre Američanov je strata podpory spojencov. Denník Washington Post cituje nemenovaného vysokopostaveného amerického predstaviteľa, podľa ktorého USA mali pred štvrtkovým hlasovaním písomnú podporu 41 krajín. V tajnom hlasovaní však získali len 29 hlasov. Na tri miesta pre západné krajiny v komisii tak na tri roky zasadnú Francúzsko, Rakúsko a Švédsko. Američania sa údajne pokúšali presvedčiť Viedeň a Štokholm, aby svoju kandidatúru stiahli. Nestalo sa.

Sudán áno, USA nie

Americkí diplomati tvrdia, že v zákulisí proti Washingtonu brojila najmä Kuba a Čína. Svoje hlasy ale zjavne nepridali ani priatelia. Upozorňujú, že vylúčenie bolo v záujme krajín, kde sa ľudské práva porušujú. Hodilo sa ale vraj aj krajinám, ktoré pred ľudské práva kladú svoje obchodné záujmy.

Sklamanie USA sa ešte prehĺbilo, keď zistili, že v komisii zasadne napríklad Sudán, ktorý je známym porušovateľom ľudských práv.

„Nie je až takým prekvapením, že USA nezvolili. Potrestať však Spojené štáty a odmeniť Sudán je absurdné,“ povedala predstaviteľka organizácie Human Rights Watch pri OSN Joanna Weschlerová.

Dlh 580 miliónov

V americkom Kongrese sedí viacero tvrdých kritikov OSN. Považujú ju za požierača peňazí a baštu byrokracie. Aj preto má Washington problémy s uhrádzaním platieb OSN. Američania dlžia organizácii 580 miliónov dolárov - sú jej najväčším dlžníkom. Situácia sa môže ešte viac skomplikovať: viacerí kongresmani už včera naznačili, že ako odplatu nemusia schváliť potrebné kroky na splatenie dlhov.

V neprospech Američanov vyznel aj pomalý postup Busha pri vymenovaní nového veľvyslanca pri OSN. Prezident síce už vybral kariérneho diplomata Johna Negroponteho. Jeho nomináciu ale zatiaľ neposlal do Senátu, ktorý ju musí schváliť.

MATÚŠ KOSTOLNÝ