FOTO – JIŘÍ TUREK, PREMIERE

ho dua neklesli ani päť rokov po Koljovi. Projekt s rozpočtom 230 miliónov českých korún získal prívlastok najdrahší v českej histórii.

„Obvykle píšem scenár na jeden, maximálne dva nádychy. Pri Tmavomodrom svete sme boli spokojní až s desiatou verziou scenára. Len som si overil, že písanie scenárov je odbor, v ktorom sa stále nedá povedať, že viem všetko,“ hovorí Zdeněk Svěrák (1936), autor scenára k najnovšiemu filmu svojho syna Jana. „Päť rokov som na nič iné nemyslel, len ako vyhrať bitku o Anglicko. To, či sme ju vyhrali, nech posúdia ostatní,“ povedal pre SME Jan Svěrák (1965).

Tmavomodrý svět má oficiálnu premiéru v Českej republike až o dvanásť dní, no už dnes česká kritika značne nekriticky aplauduje: „Tmavomodrý svět je jednoducho naozaj krásnym filmom. Užite si ho, pretože to sa nám divákom nestáva často,“ píše v recenzii magazín Cinema.

Ako zohnať štvrť miliardy

V prípade oscarového režiséra sa to nezdá ako neprekonateľný problém, no pri porovnaní, že priemerný rozpočet českého filmu sa pohybuje medzi 40-50 miliónmi, ba Jízdu urobil Svěrák za smiešny milión, sa zdanlivá prechádzka ružovou záhradou mení na dusnú leteckú bitku, v ktorej ide o život.

„Spolu s otcom nám bolo jasné, že film o československých letcoch z druhej svetovej vojny nemôžeme nakrútiť lacno – inak by totiž bol smiešny. Logicky by sa dalo predpokladať, že prvá cesta producenta Erica Abrahama povedie do Anglicka, no nenašli sme tam ani v Spojených štátoch odozvu,“ hovorí Jan Svěrák.

„Nakoniec sme partnerov našli v dávnych nepriateľoch v Nemecku, ktorí zaplatili vyše polovice. Do rozpočtu prispela aj Česká televízia, fond na podporu českej kinematografie a európsky fond Eurimages. Hoci sa štvrť miliardy českých korún zdá na české podmienky veľa, je to len päť percent s rozpočtu najnovšieho amerického veľkofilmu Pearl Harbour.“

102 dní

Nakrúcanie sa začalo v marci minulého roka a trvalo 102 dní. Hlavný stan nechal architekt Jan Vlasák postaviť v priestore bývalého vojenského letiska v Čechách. Potom sa štáb presunul do Šilhéřovic pri Ostrave, kde filmárom poslúžilo typické „anglické sídlo“ z červených tehiel – bývalá novogotická vila barona Rothschilda. Jej interiéry ale vznikli v prázdnej pražskej hale ČKD. Tam sa nakrúcali aj scény z mírovského väzenia. Zábery na mori pochádzajú z Juhoafrickej republiky.

Vo filme si zahrala aj vzácna historická technika vrátane dvoch funkčných stíhačiek Spitfire. „Samozrejme, že sme si ich vyskúšali, inak by to bolo bez osobnej skúsenosti,“ hovorí Jan Svěrák. „Niekde ich ale nahradili modely. K ich vierohodnosti prispel napríklad aj motor zo sekačky na trávu, ktorý rozkrúcal vrtuľu. Počítačové triky v celkovej dĺžke asi desiatich minút vyrobila v Prahe spoločnosť Universal Production Partners.“

Zvíťazila čeština

„Ponuka produkcie urobiť film v anglickej verzii s českými titulkami bola lákavá, ale po dohode s otcom sme od nej upustili,“ povedal Jan Svěrák. „Zdalo sa nám, že anglosaská kultúra si nepotykala so svěrákovským humorom a slovnými hračkami. Som presvedčený, že sme urobili dobre. Či sme nekalkulovali s Oscarom? S tým sme nekalkulovali ani pri Koljovi. Zdá sa mi, že akademici by mohli mať pri Tmavomodrom svete trochu väčšie problémy vyrovnať sa s konkrétnymi historickými faktmi a zhusteným príbehom. Rozhodne sme to nenakrúcali pre nich.“

Zdeněk Svěrák sa so svojou prvou vážnou scenáristickou témou vo filme vyrovnal príkladne. S materiálmi mu pomohol dramaturg Václav Šašek, ktorý urobil prvý výber a vytypoval knihy, ktoré staršiemu Svěrákovi pomohli pri písaní scenára. „Jednou z nich bola kniha Jak se plaší smrt od stíhača Antonína Lišku z Plzne, druhá Fajtlova kniha Dva údery pod pás,“ hovorí scenárista. „Generál Liška bol človek s úžasným zmyslom pre humor a hneď sme si padli do oka. Hovoril mi o strachu z lietania. Keď som si na letisku v Duxforde v Británii sadol do spitfira, čudoval som sa, ako málo je v ňom miesta. A on hovorí: Tam je miesta, tam ste sa mohli aj triasť.“

Hrdinský epos?

Propagačný slogan uvádza Tmavomodrý svět ako hrdinský epos o rytieroch modernej doby, mužskom priateľstve a slabosti, ale aj o sile lásky. „Bolo to predovšetkým naše splatenie dlhu: našim detským snom, ale i našej histórii. Chceli sme vytiahnuť z dejín to, na čom môžeme byť pyšní,“ prízvukuje Jan Svěrák.

„Je to akési symbolické. Na piatom celovečernom filme som pracoval päť rokov. No ak by to takto pokračovalo, už by som toho veľa neurobil. Ale to sa nestane. Onedlho by som chcel začať nakrúcať nový film. Bude to niečo ľahšie a producentovi Abrahamovi som sľúbil, že to bude v angličtine.“

V hlavných úlohách Tmavomodrého sveta sa predstavia: Ondřej Vetchý, začínajúci Kryštof Hádek a Angličanka Tara Fitzgeraldová. Medzi tvorcami bol kameraman Vladimír Smutný, strihač Alois Fišárek, zvukár Zbyněk Mikulík a skladateľ Ondřej Soukup – teda tí, ktorí sa podieľali na oscarovom Koljovi. Do slovenských kín by sa Tmavomodrý svět mal dostať na jeseň tohto roku.

ĽUDO PETRÁNSKY