Združenie daňových poplatníkov Slovenska je pre ministerstvo financií ako tŕň v päte. Ministerka nemá ľudí zo združenia veľmi v láske, možno aj preto, že upozorňujú na stále sa zvyšujúce daňové zaťaženie. O ňom hovorí MARTIN CHREN zo Združenia daňových poplatníkov Slovenska.
Občania platia štátu cez dane a poplatky ročne veľké peniaze. Poskytuje im štát za to adekvátne služby?
„To je hlavný problém, na ktorý na Slovensku narážame. Občania za svoje platby nedostávajú adekvátnu protihodnotu – príkladom môžu byť nemocnice bez vody, kam si musí pacient doniesť aj teplomer a vlastné obväzy, úroveň školstva, bankrotujúci systém sociálneho zabezpečenia. Daňové a odvodové bremeno sa stále zväčšuje, no čím viac peňazí štátu dávame, tým horšie služby nám za ne poskytuje. Zatiaľ sa u nás nenašiel nikto, kto by bol ochotný urobiť systémové reformy a zmeny, ktoré by viedli k náprave situácie.“
Daňové zaťaženie sa u nás zvyšuje každý rok. Okrem daní však na každom úrade platíme poplatky takmer za všetky úkony. Počítajú sa aj ony do daňového zaťaženia?
„Počítanie celkového fiškálneho bremena – daňového a príspevkového zaťaženia – metodikou, ktorá sa bežne používa vo svete, a používa ju aj Združenie daňových poplatníkov Slovenska, zahŕňa aj všetky poplatky. V podstate sa celkové daňové a príspevkové zaťaženie počíta ako podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte – čiže všetkého, čo verejný sektor minie za rok. Všetky výdavky štátu musia byť nejako kryté – daňami, odvodmi, poplatkami alebo aj zadlžením, ktoré však budú musieť daňoví poplatníci raz zaplatiť.“
Sú poplatky na Slovensku podľa vás vysoké alebo primerané?
„Každý občan sa musí sám seba opýtať, či sa služby, za ktoré platí poplatky, vyrovnajú tomu, koľko platí. Ak nie, potom sú vysoké.“
Sú u nás v porovnaní s inými štátmi dane a poplatky vysoké?
„V porovnaní s krajinami OECD sme na mierne nadpriemernej úrovni, ale v porovnaní s najvyspelejšími krajinami sveta je u nás celkové zaťaženie privysoké. Problémom nie sú len dane, ale vo veľkej miere aj spomínané odvodové zaťaženie a rôzne poplatky.“
V ktorých krajinách sú najvyššie dane?
„Ide o tradičné krajiny blahobytu – napríklad štáty severnej Európy ako Švédsko. Ale v týchto krajinách funguje celý systém na úplne inom princípe ako u nás – takmer všetky kompetencie (zdravotníctvo, školstvo a ďalšie) sú na miestnej úrovni. Napriek tomu je cenou za vysoké daňové zaťaženie často spomalenie hospodárskeho rastu a vysoká nezamestnanosť.“
A kde je zaťaženie najmenšie?
„Jednoznačne v najvyspelejších štátoch – v USA, Austrálii, Japonsku… V niektorých krajinách je celkové zaťaženie až o polovicu nižšie ako na Slovensku.“
Prečo musíme u nás platiť také veľké dane?
„Vinou nedostatku reforiem, ktoré sa takmer vôbec nerobia, vinou rôznych veľkých dier vo verejných financiách, ktoré sa nikto neusiluje odstrániť. Namiesto toho do nich štát leje stále viac a viac peňazí daňových poplatníkov.“
(rf)
