Napríklad po kúpe automobilu, v ktorého cene je zahrnuté clo a daň z pridanej hodnoty, musí auto prihlásiť na polícii, čo stojí dvetisíc korún. Ide na benzínové čerpadlo. Kúpi si diaľničnú nálepku a naberie plnú nádrž benzínu. Zhruba polovica peňazí, ktoré zaplatí na benzínke, ide štátu vinou vysokých spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty.
Ak sa rozhodne podnikať, potrebujete výpis z registra trestov, čo stojí sto korún. Za živnostenský list zaplatí tisíc korún. Neskôr si chce založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. Vloží základné imanie dvestotisíc korún. Na krajskom súde zaplatí za zápis do obchodného registra poplatok 10 700 korún a musí čakať, často aj niekoľko mesiacov, kým firmu zaregistrujú. Do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a do Národného úradu práce platí mesačne pár tisíc korún na odvodoch a každý štvrťrok vypisuje šek s daňovými preddavkami. Doma má televízor aj rádio. Za televízor platí mesačne koncesionársky poplatok 75 korún, za rádio 35 korún.
Ak sa rozhodne postaviť si dom a kúpiť psa, na okresnom úrade zaplatí k žiadosti o stavebné povolenie tisíc korún. Ak žije v Bratislave, ročný miestny poplatok za psa je tisíc korún. Po presťahovaní zaplatí na polícii päťdesiat korún za zmenu trvalého bydliska v občianskom preukaze. Ďalších 1150 korún zaplatí za zmenu údajov o novom trvalom bydlisku v technickom preukaze od auta. Naplánuje si svadbu, no nevesta je zo zahraničia. Za udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky pre nevestu zaplatí 20-tisíc korún. Chce vycestovať za svokrovcami do zahraničia. Za vydanie cestovného pasu vytiahne z vrecka 600 korún, no keďže má naponáhlo, potrebuje pas do 24 hodín, čo stojí 2400 korún.
Nejaké peniaze má občan uložené v banke a tá mu dáva úroky. Z úrokov mu štát berie pätnásťpercentnú daň.
Ak sa dostane do problémov a musí predať dom, zaplatí štátu dane z predaja nehnuteľností. Odsťahuje sa, polícii znova zaplatí za prepis zmeny trvalého pobytu v občianskom preukaze a v technickom preukaze od auta. Nájde si prácu u iného súkromného podnikateľa. Ako zamestnanec sa pozerá na výplatnú pásku a vidí, že tretina zarobených peňazí ide štátu. Zamestnávateľ za neho platí štátu ďalšie odvody.
Keďže tento príbeh sa mohol odohrať ešte pred prvým májom, od ktorého je zrušená daň z dedičstva, stalo sa to, čo sa občanovi ani nesnívalo. Zomrel jeho otec – umelec, napríklad sochár. On po ňom zdedil trebárs 42 plastík, ktoré nie sú na trhu predajné. Lenže prišiel úradník, odhadol hodnotu plastík na niekoľko miliónov a vyrubil občanovi daň z dedičstva. Tú musel zaplatiť do tridsiatich dní.
RICHARD FILIPKO
