BRATISLAVA, MNÍCHOV – Nedávny návrh nemeckého kancelára Gerharda Schrödera na radikálnu reformu Európskej únie nerozvlnil iba stojaté politické vody v členských krajinách EÚ. Diskusia, či má byť posilnená pozícia Európskej komisie, Rady ministrov, či Európskeho parlamentu, sa bezprostredne dotýka aj kandidátskych krajín. Na zásadnej reforme sa musí pätnástka dohodnúť ešte pred možným vstupom prvých krajín v roku 2004. Dôležité zmeny však už teraz rozhodujú o fungovaní únie, ktorej členmi budeme aj my.
Zajtra budú o Schröderovom návrhu diskutovať aj ministri zahraničných vecí kandidátskych krajín, ktorí sa pripoja ku kolegom z členských krajín EÚ na neformálnom stretnutí vo švédskom Nyköpingu.
Čo potrebujeme
„Mali by ste dávať najavo, že v EÚ nebudete iba žiadať právo veta, teda svoj nárok na blokovanie niektorých rozhodnutí, ale že máte takisto záujem, aby rozšírenie neznamenalo úplné ochromenie európskych inštitúcií,“ povedal v rozhovore pre Slobodnú Európu francúzsky politológ českého pôvodu Jacques Rupnik na otázku, ako by mali kandidátske krajiny na najnovší návrh reagovať.
Slovensko privítalo, že diskusiu, bez ktorej nemožno nájsť vhodný model, začala najväčšia krajina Európskej únie. „Je dobré, že názor kancelára Schrödera je proeurópsky,“ povedal pre SME hlavný vyjednávač s úniou Ján Figeľ. „Reforma sa dotkne všetkých kandidátov, aj Slovenska. Je otázne, či by budúca Európska únia fungovala lepšie s kandidátmi, ktorí nemajú vlastný názor, alebo by boli z diskusie vynechaní.“
Pre menšie krajiny, ktoré sa v budúcnosti stanú členmi Európskej únie, je podľa Figeľa výhodnejšie posilňovať nadnárodné orgány únie. Pri komunikácii medzi vládami sú totiž menšie štáty oproti väčším členských krajinám vždy v istej nevýhode. „Potrebujeme efektívnejšiu Európsku komisiu, potrebujeme vyvážiť vzťahy medzi bruselskými orgánmi a členskými štátmi EÚ a potrebujeme silnejší Európsky parlament,“ dodal Figeľ. Schröderov návrh však podľa Figeľa ide príliš ďaleko.
„Slovensko ako budúci člen únie by sa malo už v súčasnosti zaoberať témou budúceho usporiadania Európskej únie a jeho postavenia v nej,“ povedala riaditeľka odboru politických vzťahov s EÚ na ministerstve zahraničných vecí Veronika Lombardiniová s tým, že už 14. mája sa začne široká celonárodná diskusia k tejto téme. „Jej výsledkom by malo byť vypracovanie slovenskej pozície k témam ako budúce usporiadanie Európy, budúcnosť európskych inštitúcií, prijatie európskej ústavy, regionálna spolupráca v EÚ, vzťah únie k tretím krajinám a ďalšie prehlbovanie európskej integrácie,“ dodala Lombardiniová.
Radikálna reforma
Nemecký kancelár koncom apríla navrhol, aby sa Európska komisia zmenila na európsku vládu a Rada ministrov na komoru štátov podobnú druhej komore nemeckého parlamentu. Schröder chce zároveň posilniť pozíciu Európskeho parlamentu, ktorý by mal získať „výsostné rozpočtové práva“. Prevzal by potom zodpovednosť aj za agrárny rozpočet, ktorý predstavuje 46 percent celkového rozpočtu EÚ. Niektoré kompetencie, napríklad v štrukturálnej politike, by sa mali opäť presunúť na národnú úroveň. Tým by sa mohol rozšíriť priestor na samostatnú regionálnu a štrukturálnu politiku členských krajín. Návrh zodpovedá myšlienkam európskej federácie, ktorú prezentoval v máji minulého roku nemecký minister zahraničných vecí Fischer.
Pozitívne na návrh zatiaľ reagovali v Taliansku, Belgicku a Holandsku. Ostatné krajiny návrhu vyčítajú jeho „nemeckosť“, pretože je v podstate kópiou usporiadania nemeckej federácie a vychádza v ústrety požiadavkám spolkových krajín.
Hovorca Európskej komisie Jonathan Faull nechcel plány nemeckého kancelára komentovať, pretože podľa neho ide o podklady pre stranícky kongres SPD na jeseň. Podľa Veroniky Lombardiniovej ide naopak o „pozíciu spolkovej vlády k zásadným otázkam budúcnosti európskej integrácie“, pretože na jej príprave sa okrem kancelára podieľal aj minister obrany Scharping, ministerka pre rozvojovú pomoc Wieczoreková-Zeulová a europolitickí experti SPD.
My mlčíme, Česi nie
V nedeľu budú o Schröderových návrhoch diskutovať vo švédskom Nyköpingu ministri zahraničných vecí kandidátskych krajín. Minister Eduard Kukan nás nechcel o svojom stanovisku pred stretnutím informovať. Česká republika svoj názor prezentovala. Podľa hovorcu českého ministerstva zahraničných vecí Aleša Pospíšila vládnu okolo Schröderových návrhov nejasnosti, pojem federácia národných štátov je až zavádzajúci, pretože obsahuje dve protichodné predstavy: superfederáciu, ale aj obyčajné zoskupenie národných štátov. „Česká strana skôr podporuje Schröderove návrhy. Je za to, aby bol federalizmus zvýraznený, na druhej strane však považuje za veľmi nepravdepodobné, že by sa raz národné parlamenty mohli vzdať svojich právomocí v prospech silnejšieho Európskeho parlamentu,“ povedal pre SME.
Podľa Pospíšila je dôležité, aby sa kandidátske krajiny nielen zapojili do diskusie, ale rozhodnutia aktívne ovplyvňovali, pretože už v roku 2004 budú niektoré z nich voliť poslancov Európskeho parlamentu. „Treba už teraz hovoriť o pravidlách klubu, do ktorého chcem vstúpiť,“ dodal.
Šanca na úspech
Nemecký poslanec Európskeho parlamentu Bernd Posselt (za opozičnú CSU) privítal návrhy nemeckého kancelára. „Návrh zodpovedá tomu, čo som sám vo svojej minuloročnej prednáške na Slovensku navrhoval. Veľa konceptov skrachovalo na tom, že navrhujú úplne nové štruktúry, ale tento stavia na už existujúcich štruktúrach Európskej únie,“ povedal v telefonickom rozhovore pre SME.
Podľa Posselta má návrh veľkú šancu, že uspeje: „Všetky krajiny EÚ chcú posilniť Európsky parlament, rozdiely sú len v tom, ako ďaleko pri tom zájsť. Rada ministrov je už dnes zákonodarným orgánom, už je druhou komorou. Otázka je len, či si má ponechať aj exekutívnu časť svojich úloh. A tu súhlasím so Schröderom, že nie, pretože exekutívnym orgánom je Európska komisia a rada je niečím medzi legislatívou a exekutívou a to odporuje princípom prerozdelenia moci.“
MIRIAM ZSILLEOVÁ
