BRATISLAVA – Sekcia kontroly Úradu vlády vlani v auguste kontrolovala, ako sa poskytujú finančné prostriedky z fondov EÚ. Kontrola v oblasti, za ktorú zodpovedal vicepremiér Pavol Hamžík, odhalila stav, ktorý by sa najvýstižnejšie dal opísať ako veľký chaos.
Kontrolóri z Úradu vlády pritom skúmali iba základné princípy fungovania programov Phare, ISPA a SAPARD. Na kontrolu efektívnosti využitia peňazí právomoci nemali. Hamžík sa s výsledkami kontroly oboznámil koncom leta 2000. Z kontroly pre seba ani pre ďalších zodpovedných nevyvodil citeľné osobné dôsledky.
Efektívnosť Tótha nezaujímala
Povinnosť vyhodnocovať efektívnosť využitia zahraničnej pomoci mal riaditeľ odboru zahraničnej pomoci Roland Tóth. Hoci správa z kontroly hovorila, že si túto svoju povinnosť neplní, veľa sa s tým nerobilo. Nekonal ani Hamžík, ani ministerstvo financií, ktoré malo právomoc urobiť kontrolu využívania financií za Rolanda Tótha.
Kde je chaos, chýba zodpovednosť
Ďalšou chybou bolo, že v roku 1999 vláda zrušila ustanovenie, ktoré určovalo, kto má právomoc projekty Phare predkladať a podpisovať. Novú úpravu dlho neprijala. Rolandovi Tóthovi to v práci nijako neprekážalo, hoci podľa výsledkov kontroly niekoľko mesiacov nebolo zrejmé, „kto v tomto období disponoval touto kompetenciou“. Kontrola musela skonštatovať, že „riaditeľ odboru zahraničnej pomoci koná nad rámec svojich oprávnení a bez právneho podkladu“.
Nekontrolovateľná jednotka
Kuriozitou bolo aj vytvorenie Centrálnej finančnej a kontraktačnej jednotky (CFKJ).
Tá je súčasťou Úradu vlády. Tvorí ju trinásť ľudí, z ktorých len jeden bol zamestnancom Úradu vlády, ďalších dvanásť bolo v zmluvnom vzťahu s EÚ.
Zodpovednosť za ich prácu a konanie niesol formálne Úrad vlády, hoci na nich nemal dosah.
Kontrolovateľnosť kontraktačnej jednotky charakterizovala veta z kontrolného protokolu: „Organizačný poriadok Úradu vlády neobsahuje CFKJ ako organizačnú jednotku, neupravuje jej postavenie, kompetencie ani objem úloh, ktoré má plniť.“
CFKJ pritom zabezpečovala verejné súťaže, zmluvné vzťahy a platby pri jednotlivých projektoch.
Obchádzanie vlády
Roland Tóth sa nerozpakoval odbremeniť vládu tým, že ju vynechal z procesu prekladania finančných návrhov. Podobne šetril aj bývalého vicepremiéra, keď si privlastnil niektoré Hamžíkove kompetencie.
Kontrola totiž zistila, že finančné návrhy predkladal Európskej komisii generálny riaditeľ sekcie pre európske záležitosti Igor Hajdušek, prípadne riaditeľ odboru zahraničnej pomoci Roland Tóth bez toho, aby finančné návrhy vopred odsúhlasila vláda, čo bolo v rozpore s predpismi. Kontrolóri museli skonštatovať, že I. Hajdušek a R. Tóth „konajú nad rámec svojich oprávnení“.
Kto nevie po anglicky, má smolu
Žiaden právny predpis ani medzinárodný dokument vraj neobsahuje požiadavku, že „komunikačným jazykom“ s EÚ má byť angličtina. Roland Tóth to pokladal za samozrejmú zvyklosť. Avšak nielen vzhľadom na EÚ. Vyhlasovanie verejných súťaží prebiehalo v angličtine. Vyžadoval, aby súťažné ponuky, návrhy a projekty „boli predkladané výhradne v anglickom jazyku“ aj slovenskými uchádzačmi. Výlučne v angličtine zostali aj kritériá výberu uchádzačov o príspevky, ako aj ďalšie podmienky.
Kontrola to vyhodnotila tak, že okrem zákona o štátnom jazyku sa porušovalo aj „ústavou zaručené právo na informácie“.
Slováci nemali šancu
Tóth pri kontrole nevedel preukázať ani to, ako sú slovenskí podnikatelia informovaní o možnosti zúčastniť sa na verejných súťažiach. Odbor zahraničnej pomoci totiž ani len nepreložil z angličtiny niekoľkostostranový DIS manuál, ktorý opisuje procedúry, vďaka ktorým môžu slovenskí podnikatelia dosiahnuť registráciu v Európskej komisii a tým aj možnosť uchádzať sa o dodávanie prác, služieb a tovarov v rámci podporných programov.
Výsledok ilustrujú tri projekty, ktoré patrili do sféry regionálneho rozvoja Slovenska. Celkovo bolo na ne vyčlenených 1,8 milióna eur. Do súťaže o realizáciu projektov sa prihlásilo 115 uchádzačov. Väčšinou šlo o firmy nemecké, rakúske, francúzske, holandské a talianske. Zo Slovenska nebola ani jedna.
Lipnutie na angličtine vyhodnotila kontrola ako vytváranie netransparentného prostredia, ktoré napomáha korupciu a klientelizmus. Za zodpovedného označila Rolanda Tótha.
PETER KUNDER
