Hosťami večera budú predseda poroty Peter Pišťanek, Ján Kuric a Richard Jajcay zo skupiny Vidiek.

Knihy poviedok sa predávajú ťažšie ako hrubé romány. Väčšina z nás sa chce napojiť na jedného autora a nechať sa ním vláčiť príbehom čo možno najdlhšie. Pri poviedkach je to ako so vzorníčkom výšiviek. Čo riadok, to iný štýl.

Poviedka má však výhodu v tom, že sa na malej ploche dá sa skúsiť všeličo: sci-fi, krimi, červená knižnica, školský sloh či filozofický traktát. Nezapojíte sa? Zborník poviedok zo súťaže vyhlasovanej vydavateľstvom L. C. A. patrí na Slovensku paradoxne ku knižným bestsellerom.

Zločin, metafyzika

Veľkými témami Poviedky 2001 boli zločin, metafyzika a spomienky. Metafyzika priťahuje. „Boh nie je,“ povedia si dve odvážne školáčky z poviedky Zuzany Belkovej a idú preskúmať zázračný rast vlasov na hlave Panny Márie v miestnom kostole. Ako viete, že to nedopadne dobre?

„Boh je,“ povie si veľký brat z poviedky Big Brother and the Holding Company a obetavo sa hodí pod kolesá auta, aby naveky strpčoval svojou fiktívnou dokonalosťou život svojej sestre. Metafyzika dráždi. Ani v tomto výbere poviedok nechýbal pokus o zvedenie kňaza (Gogo Lell: Trinásta nedeľa cez rok).

A metafyzika rozčuľuje! Feri Bácsi - to nie je postava, ale autor - podal detailný popis (aj s vysvetľujúcimi poznámkami pod čiarou) diskusie so sektárom o súdnom dni. „Pochopil konečne, že som si z neho celý čas iba uťahoval?“ Pýta sa autor pre istotu, aby si o ňom susedia a iní čitatelia nemysleli nič zlé.

Sú, naopak, autori, ktorí neváhajú identifikovať svoje rozprávačské ja s tými najperverznejšími laborantmi z prosektúry (Víťo Staviarsky). Veď čo, kde žijete? Nechodíte do kina? „Zavri oči, Krivý, tebe bolo vždy z krvi nevoľno,“ dočítate sa v Slovenskej detektívke na pokračovanie od autora s krásne neslovenským menom Agda Bavi Pain.

A tie spomienky

Pokusy o vystihnutie autenticity prostredia sú v našej literatúre stále pomerne vzácne, škoda však, že väčšina autorov zostala aj v tomto úsilí na povrchu. Ak chce niekto na Slovensku hrať independenťáka, určite povie: „Vianoce sú nuda.“

A tie spomienky! Na august ‘68, na kriminál, na školu, na prvú lásku, na leto s bratrancom a hranie sa na lekárov, na požiar. Kto by odolal niečo nevyrozprávať?

Niektorí autori vložili tú najväčšiu dávku invenčnosti hneď do prvého odseku: „Kam odchádzajú všetky tie ženy v amerických filmoch? Kam idú, keď povedia - odchádzam od teba?“ pýta sa Vanda Matlovičová v trefnej reakcii na súčasnú bytovú krízu.

Škoda, že to, čo nasleduje, je skôr banálnym príbehom nepodareného ženského úteku. Ukazuje sa, že o ľudových mysliteľov nie je v našom národe núdza: „Najmocnejšou zbraňou muža voči ženským zvodom je nemohúcnosť.“ (Gogo Lell)

Iní autori sú zas vysadení na schválnosti: „A čo sa má diať okrem nádeje?“(Michal Habaj). Depresáci detailne opisujú proces vlastnej smrti, ku ktorej sa chcú namáhavo dopracovať tým, že robia presný opak toho, po čom zatúžia (Roman Olekšák).

Iba niektorým sa však podarilo kliknúť na - prirodzene, subjektívne vnímajúc - menej formálny, intímnejší pocit, či už z rodinných vzťahov (Pavol Rankov), či z celkovej spoločenskej trápnosti (Rado Olos).

Sebaštylizácia kvitne v máji

Z hľadiska formy sa dá povedať, že málokto odolá tomu, aby nenazval vetu „zmysluplným syntaktickým útvarom“, moč „telovou tekutinou“ a nepripadal si pritom vtipne. V sérii prvoplánových poviedok „píš, ako ide“ pôsobia prinajmenšom zaujímavo pokusy o spochybňovanie autorstva ako inštitúcie (Tomáš Horváth) či o uvoľnenie štruktúry rozprávania (Svetlana Žuchová).

Na druhej strane zas: sebaštylizácia kvitne ako jabloňový sad v máji. Prezentuje sa sčítanosť, scestovanosť, chladnokrvnosť, čo chcete. Aj naďalej priťahuje krása. Aj naďalej desí moc žien, hlavne tých, ktoré považujeme za hlúpe (Michal Hvorecký, Rado Olos).

Tentoraz prispelo do súťaže o polovicu menej autorov než minulý rok. Ak by mal trend pokračovať, mohol by sa Koloman Kertész Bagala zamyslieť nad tým, či nepriláka grafomanov vyhlásením povinnej témy, napríklad môj najkrajší zážitok z leta.

No a keď sme už pri dobrých radách: byť vyhlasovateľom súťaže, asi by nemala byť porota bez jedinej ženy. Takto je však, na druhej strane, súťaž vnútorne koherentná s víťaznou poviedkou Rada Olosa Trabant nevzlietne, ani keď doňho nalejete letecký benzín. Či akú to autor použil metaforu pre ženské myslenie?

ZUZANA ULIČIANSKA