predstavitelia voči hlave katolíkov rezervovanejší.
Šéf ruskej pravoslávnej cirkvi Alexij II. síce nenazýva Jána Pavla II. dvojrohým heretikom ako niektorí grécki ortodoxní militanti, ale aj tak nie je jeho cestami na východ nadšený. Kameňom úrazu je v súčasnosti pápežova návšteva Ukrajiny 23. až 27. júna. „Návšteva zhorší už aj tak komplikované vzťahy medzi ruskou a rímskokatolíckou cirkvou,“ citovala patriarchu koncom marca ruská agentúra Interfax.
Pápež má veľký záujem o návštevu samotného srdca pravoslávia - Ruska. Patriarcha Alexij však túto návštevu už najmenej raz odriekol. Podľa jeho slov najprv treba vyriešiť majetkové problémy, pričom kritizuje aj katolícke pokusy o misijnú činnosť na východe. Podľa Alexija pápežova návšteva na Ukrajine spečatí status quo vo vzťahoch medzi ortodoxnými a katolíkmi a s tým ruská cirkev „v žiadnom prípade nemôže súhlasiť“.
Znepokojenie podobné patriarchovmu vyjadril vo Vatikáne osobne ruský premiér Michail Kasjanov, ktorému pápež udelil vo februári audienciu.
Patriarcha Alexij opakovane kritizoval počínanie ukrajinských katolíkov, ktorí vraj ničia majetok pravoslávnej cirkvi. Spor má hlboké historické korene, v najnovších dejinách sa podeň podpísala éra stalinských represií. Stalin totiž v roku 1946 katolícku cirkev na Ukrajine zakázal, jej majetok vyvlastnil a previedol na lojálnu ruskú pravoslávnu cirkev. Na Ukrajine, zvlášť v jej západnej časti, dnes žije päťmiliónová gréckokatolícka komunita, katolíci tzv. východného rítu. Stalinov zákaz ich cirkvi bol v roku 1991 zrušený a gréckokatolíci sa odvtedy na Ukrajine (ale napríklad aj na východnom Slovensku) hlásia o svoj majetok.
Vzťahy oboch vetiev kresťanstva tam navyše komplikuje fakt, že ortodoxní veriaci na Ukrajine sú rozdelení medzi skupiny lojálne moskovskému patriarchátu a blízke dvom ďalším od Moskvy nezávislým cirkevným orgánom. (bj)
