Grécky ortodoxný mních počas protestného zhromaždenia v Aténach proti plánovanej návšteve pápeža Jána Pavla II. v Grécku. Na transparente v pozadí je napísané: Pápež - nežiaduca osoba. FOTO - TASR/AP
cirkvi pri tejto v poradí 93. ceste počas svojho pontifikátu nasledovať kroky svätého Pavla, apoštola, ktorý konvertoval na kresťanstvo na ceste do Damasku, neskôr kázal v Aténach a na Malte a napokon ho v Ríme sťali. Návštevou Grécka sa pápež stane prvým predstaviteľom katolíckej cirkvi, ktorý navštívi túto pravoslávnu krajinu, čím chce ďalej pootvoriť priestor medzi oboma hlavnými vetvami kresťanského náboženstva oddelenými od roku 1054.
Vatikán podľa talianskych médií na zorganizovanie tejto 24-hodinovej návštevy využil všetky diplomatické styky a pozvanie pre pápeža získal u prezidenta Costisa Stefanopoulosa. Ortodoxná cirkev s návštevou nesúhlasí, keďže katolíkov obviňuje z násilného prenikania na „svoje“ územie, ako je napríklad Balkán či Ukrajina.
Grécku zem nepobozká
Grécki cirkevní predstavitelia prijmú Karola Wojtylu ako obyčajného pútnika. Nedostane sa mu ani oficiálneho privítania na aténskom letisku a omšu odslúži na uzavretom štadióne za prítomnosti 18-tisíc katolíckych veriacich, pričom grécka televízia odvysiela iba zlomok jeho prejavov. V dôsledku protestov prvý raz v krajine, ktorú navštívil, nepobozká zem.
Vyvrcholením návštevy by mal byť dnešný pápežov príhovor k Aténčanom z pahorku Aeropagos, teda z miesta, kde v roku 50 nášho letopočtu rečnil aj svätý Pavol. Tam by mal s hlavou gréckej cirkvi - arcibiskupom Christodolusom prečítať spoločné vyhlásenie, ktorého text však údajne doteraz nie je hotový, pretože obe strany sa ešte celkom nedohodli na jeho znení. Po príhovore nezaznie tradičné Händelovo Aleluja, keďže grécka cirkev ho považuje za príliš západné.
Dvere na východ?
Ide o náročnú cestu. Nielen preto, že v Grécku tvoria katolíci necelé polpercento obyvateľstva a v Sýrii dve, ale predovšetkým preto, že pápeža prijmú predstavitelia gréckeho pravoslávia, ktoré bolo vždy známe svojím protikatolíckym postojom. Tamojší kňazi si návštevu nikdy neželali, no cítili povinnosť neodmietnuť pozvanie, ktoré pápežovi odovzdal grécky prezident v januári tohto roku. Pravoslávni šéfovia pritom opakovane tvrdili, že žiadne zblíženie nie je možné.
Aj preto návštevu Grécka odôvodňuje Vatikán púťou po „trojuholníku sv. Pavla“. No znalci vatikánskych pomerov naznačujú, že cesta do Atén by mohla pootvoriť dvere k návšteve Ruska - veľkému snu Karola Wojtylu.
JURAJ TOMAGA
