Božie mlyny melú pomaly, ale isto - dalo by sa povedať o prípade masového vraha Thomasa Blanton, ktorého americká justícia odsúdila až po tridsiatich ôsmich rokoch. Za bombový atentát na černošský kostol v meste Birmigham v štáte Alabama dostal v utorok už 62-ročný Blanton, člen rasistického KuKluxKlanu (KKK), doživotie.

Odsúdenec bol jedným zo štyroch známych páchateľov, ktorí 15. septembra 1963 umiestnili pod schody baptistického kostola dynamit. Následná explózia, ktorá prerazila stenu svätého domu, zabila štyri černošské dievčatá a dvadsaťdva ľudí zranila.

Cieľ útoku bol viac než symbolický. V kostole v tom čase pôsobil Martin Luther King a stretávali sa tam aktivisti tmavej pleti bojujúci v prísne segregovanom meste za občianske práva černochov.

Blantona usvedčilo osem belochov, štyria černosi, tajná nahrávka rozhovoru s jeho manželkou a odpočúvanie obžalovaného. „Rád si chodím zastrieľať, rád chodím na ryby a rád kladiem bomby,“ chvastal sa Blanton pred kumpánmi na zázname FBI.

Blanton tvrdí, že je nevinný. „Niekto môže mať iný názor, ale myslím si, že rozhodnutie poroty bolo veľmi emotívne,“ povedal Blantonov obhajca John Robins. Robins, ktorý sa neúspešne pokúšal odhovoriť porotu od vypočutia pások počas procesu, tvrdil, že ich obsah je zavádzajúci. „Nehovoria o zločine, ale o Blantonovi, ktorý je podľa nich zlým človekom a rasistom,“ tvrdil Robins.

Spolu s Blantonom sa mal pred porotu dostaviť aj jeho kumpán Bobby Frank Cherry, ktorého však lekár vyhlásil pred procesom za psychicky nespôsobilého. V roku 1977 odsúdili za tento bombový atentát Roberta Edwarda Chamblissa, člena KKK. Ten si za zločin vyslúžil prezývku Dynamitový Bob. Ďalší spolupáchateľ Herman Cash zomrel v roku 1994 bez toho, aby bol vôbec súdený.

Blanton, žijúci na slobode od atentátu, sa nedostal pred súd skôr, pretože politici vrátane vtedajšieho šéfa FBI Edgara Hoovera si mysleli, že slabé dôkazy a rasovo polarizovaná porota by vraha neusvedčili. Birmigham sa pokúša uzavrieť jednu z najsmutnejších epizód v dejinách boja čiernych za občianske práva a očistiť reputáciu mesta. V 50. rokoch bolo v tomto meste rasové násilie na dennom poriadku. Bombové výbuchy boli také časté, že mesto dostalo prezývku Bombingham.

PETER BÁLIK