BRATISLAVA – Povesť politických strán je úzko spätá s ľuďmi, ktorí ich reprezentujú. Veľká časť verejnosti ešte vždy vníma politiku prostredníctvom osobností.
Doteraz najdlhšie na poste šéfa politickej strany zotrval Ján Čarnogurský. Za ním nasleduje Vladimír Mečiar a Béla Bugár.
Popularita niektorých predsedov ovplyvňuje aj popularitu strán, ktoré reprezentujú (Mečiar či Fico). Naopak strany, ktoré sa snažia voličov osloviť najmä politickým programom a hodnotami, nie sú od osoby predsedu natoľko závislé.
„Stranícky systém u nás funguje desať rokov, a to je dosť málo, aby sa tu zakorenilo štandardné vnímanie politiky. Nezatracoval by som ani úlohu lídrov. Principiálne vidím problém v tom, aké hodnoty v politike presadzujú,“ podotkol sociológ Marián Velšic. Podľa neho typ politickej kultúry, ktorý na Slovensku funguje, je založený na pasívnom prijímaní a odovzdávaní. Dodal, že demokracia je založená na aktívnom prístupe, v opačnom prípade majú populistickí politici príliš veľký priestor.
Stabilnému fungovaniu strany neprospieva ani časté striedanie jej predsedov. Najviac zmien za posledných desať rokov na poste predsedu zažila DS. Na jej čele sa vystriedalo desať predsedov.
Zatiaľ posledný z nich Ľudovít Kaník hovorí, že DS vznikla fúziou mnohých pravicových strán a s tým súviselo aj preskupovanie funkcionárov. „Nešlo teda o výmenu predsedov preto, lebo sklamali. Bolo to dané zložitosťou cesty, po ktorej sme kráčali. Toto je však za nami.“ Kaník na poznámku, že by mal byť posledným predsedom DS pred fúziou s SDKÚ, zareagoval: „K úsmevu ma privádza snaha vtlačiť nám takúto pečať na čelo. Naše kroky svedčia o opaku. Veľa ľudí sa nechce zmieriť s tým, že DS má veľa skúsenosti s fúziami a vie, že týmto smerom cesta úspechu pravice nevedie.“ (sp)
Tematicky príbuzné články:
V životnosti predsedov vedú Čarnogurský, Mečiar a Bugár
AKO JE TO V ZAHRANIČÍ
