Je u vás ohlasovacia povinnosť v prípade, že sa niekto dozvie o týraní detí?
„Máme systém domácich návštev. Robia ich lekári, ktorí, aj keď sú privátni, dostávajú od vlády veľké sumy práve na to, aby išli aj do rodín, kde sú malé deti, a zisťovali situáciu. Keďže do rodín nechodia zväčša lekári, ale sestry, pri najmenších deťoch sú to hlavne ony, kto nahlási zlé zaobchádzanie. Pri starších príde väčšina hlásení od učiteľov a niektoré aj od susedov.“
Sú prípady, že by za neohlásenie niekoho stíhali?
„V Británii nie je povinné nahlasovanie uzákonené. Sused nemôže byť odsúdený za to, že nenahlásil týranie dieťaťa. Ale ak o tom vie profesionál, psychológ či lekár, jeho organizácia mu môže zobrať licenciu. To sa už stalo.“
Čo sa deje s 10-ročným dieťaťom, ktoré spácha trestný čin?
„Trestná zodpovednosť je od 10 rokov. Chlapec, ktorý niekoho zabil, by šiel do uzavretého zariadenia, a keby mal 15-16, aj do väzenia. Máme špeciálne väznice pre 15- až 21-ročných. Podľa našich štúdií tri štvrtiny detí, ktoré vykonali takéto činy, boli zneužívané či zanedbané. Po dovŕšení 18 rokov dôjde k prehodnoteniu. Ak nie sú agresívne, pustia ich, ale ak sú rizikové, idú do väzenia. V našom zákone je paragraf, podľa ktorého nemôžete zdôvodniť vraždu niekoho tým, že vás niekto zneužíval alebo bol k vám násilnícky. Napríklad vo Francúzsku aj v USA je možné, že žene – ktorá zavraží muža, ktorý ju bil – to takpovediac prejde. V Británii nikdy.“ (ru)
