Psychológovia, hoci hovoria, že nájsť jednoznačnú odpoveď je veľmi ťažké, sú väčšinou zajedno – znižovanie veku pri trestnej zodpovednosti nič nerieši.
„Som jednoznačne proti znižovaniu vekovej hranice,“ hovorí znalec v oblasti súdnej psychológie Anton Heretik. „Argument, že deti sú dnes vyspelejšie, a preto treba vekovú hranicu znížiť, je mylný. Mladí síce rýchlejšie dospievajú rozumovo a telesne, ale nie osobnostne. Keď ich budeme trestať, dosiahneme opak. Nie je pravda, že znižovanie trestnej hranice a pritvrdzovanie trestov je celosvetový trend. To tvrdia Američania, ktorí majú inú realitu. Len čo urobíme dieťa trestateľným, označkujeme ho. U nás predsa zo zákona existujú iné možnosti, ako nariadená ochranná výchova či špecializované výchovné ústavy.“
Podľa Heretika zrýchlené dospievanie detí sa týka skôr ich poznávacieho vývoja – napredujú, lebo sú zaplavované informáciami, tlakom médií a počítačových vymožeností. Celkové správanie človeka je však vecou mnohých rozhodnutí, rozoznávania, či konám správne alebo nie. Hriešne myšlienky môže mať veľa ľudí, ale až vyspelá osobnosť im dokáže odolávať.
Aj podľa psychologičky Márie Krýslovej je len zdanlivé, že dnes sú deti vyspelejšie. „Nie je to po každej stránke, najmä nie po stránke citovej,“ hovorí. „Sú medzi nimi veľké individuálne vývinové rozdiely. Dôležitejšie ako posunúť hranicu trestnoprávnej zodpovednosti sa mi zdá prevencia a rozšírenie možností na kvalifikovanú prevýchovu, psychoterapiu, resocializáciu. Pretože celkom inak treba pristupovať k dlhodobo zneužívanému dieťaťu, ktoré spáchalo násilie na svojom tyranovi, a inak k tomu, ktoré sa scestne vyvíja, je neprispôsobivé, má chudobnú emocionalitu, nereaguje na bežné výchovné ani psychologické pôsobenie.“ (ru)
