Ak dieťa, ktoré má viac ako 12 rokov, v Holandsku niekoho okradne alebo mu ublíži, musí si odpykať trest. Nesedí síce za mrežami, ale zákon mu predpisuje alternatívne tresty. Filozofia je jasná – či má páchateľ 12 alebo 16, ak urobil niečo trestné, musí to primerane pocítiť. Dozor nad alternatívnymi trestami majú mimovládne organizácie. Malý delikvent musí odpracovať materiálnu škodu alebo určitým spôsobom odčiniť ujmu okradnutému, prípadne sa zvažuje obmedzenie pohybu. Cez deň je pod dozorom a v noci má na ruke elektronický náramok, signalizujúci pobyt mimo vymedzeného priestoru.
S alternatívnymi trestami počíta trestné právo v mnohých vyspelých štátoch. Zásadná otázka je, od akého veku ich zavádzať. Väčšinou je hranica trestnej zodpovednosti 14-15 rokov, keď sa dieťa stane „mladistvým“. Je však veľa štátov, ktoré pri určitých činoch zaviedli potrestanie už od nižšieho veku. Malta a Škótsko od deväť, Írsko od sedem, Británia od 10, Kanada a Cyprus od 12 rokov. Výnimkou je Španielsko – nedávno zaviedlo trestnú zodpovednosť až od 18 rokov. Opačným extrémom sú USA, kde napríklad už mladiství sedia vo väzení doživotne.
U nás môžu byť deti stíhané od 15 rokov. Pripravuje sa však zákon, ktorý posunie trestnú zodpovednosť na 14. Podľa policajtov na jednej strane to korešponduje s mierne narastajúcou kriminalitou mládeže, ale na druhej upozorňujú – nevieme, čo toto zníženie prinesie. Podľa odborníka na kriminalitu mladistvých Štefana Omastu z policajného prezídia by to nemalo význam, keby sa zároveň nezaviedli alternatívne tresty, „iba čo by sme mali odstíhaných viac detí“.
Dôvodom zníženia vekovej hranice je podľa vedúceho úradu ministerstva spravodlivosti Daniela Lipšica rapídny nárast trestných činov detí poškodzujúcich život a zdravie občanov a majetkovej trestnej činnosti. „Psychický a fyzický vývin detí je rýchlejší, zdá sa nám primerané posunúť to z 15 na 14 rokov. Aj vo svete sú rôzne názory na prísnosť trestania mladistvých. Navrhujeme zachovať terajšiu mieru – aby sa mladí od 14 do 18 trestali polovičnými sadzbami alebo alternatívnym spôsobom.“
Podľa Lipšica niektorí psychológovia hovoria, že jedinou cestou je po spáchaní činu rýchly, ale nie symbolický trest, inak mladý človek nezíska rešpekt a v dospelosti bude recidivistom. Preto sa pri rekodifikácii trestného práva podľa Lipšica zavedú prvýkrát aj alternatívne tresty ako verejnoprospešné práce, podmienečný trest s dohľadom, rekvalifikačné kurzy či odvykacia liečba (pri nedodržaní nasleduje nepodmienečný trest). Nový Trestný zákon by mal byť schválený začiatkom roka 2002.
TÁŇA RUNDESOVÁ