FOTO PRE SME – IVETA KOMENDOVÁ

So šesťročným Erikom sa vybral na tradičné prvomájové stretnutie priateľov do lokality nazývanej Skalka v Jelšave, okres Revúca. Erikovi sľuboval výlet už dávno, a tak sa na túru a spoločné posedenie v prírode tešili. Netušili, že sa skončí šťastím v nešťastí.

Stačilo päť metrov

Na malej čistinke v lese pobudli asi hodinu. Na Erikovu prosbu sa pobrali domov. Dolu kopcom šiel v popredí otec, za ním syn. „Odrazu som sa pošmykol, kotúľal som sa a zastal som po tridsiatich metroch. Stačilo päť metrov a spadol by som do dvadsaťmetrovej priekopy na skaly. Zachytil som sa koreňa stromu, ale hlavou som do niečoho narazil. Len očami som dokázal vnímať, ako za mnou pribehol Erik a opakovane kričal: Ocko, čo ti je! Triaslo ma na celom tele a odvtedy si nič nepamätám. Zobudil som sa až o hodinu na húkanie vlaku,“ hovorí I. Feik.

Okamžite začal na Erika kričať, ale počul len ozvenu vlastného hlasu. Po pol hodine zišiel z kopca, kde čakala jeho žena. Tá sa od manžela dozvedela šokujúcu správu: „Erik sa nám stratil. Neviem, kde je.“ S plačom sa rozbehla domov s nádejou, že Erika nájde tam. Manžel zatiaľ spolu so švagrinou a s kamarátom prehľadal šesťkilometrový úsek až po Lubeník. Márne. Vrátil sa domov a odtiaľ šiel na políciu, kde mu poradili, aby ostal doma a čakal. O krátky čas po Erikovi pátralo 23 policajtov so šiestimi služobnými psami. V noci sa do akcie zapojil aj vrtuľník letky Ministerstva vnútra SR. Po nezvestnom chlapcovi však nebolo ani stopy.

Pre otca a matku bola noc z utorka na stredu tá najhoršia. I. Feik išiel naspäť do lesa. Manželka zatiaľ sedela pri telefóne. Po prebdenej noci bezvýsledného pátrania sa okolo siedmej hodiny ráno vybral otec na políciu. Medzitým si obyvatelia Jelšavy vypočuli v miestnom rozhlase výzvu na pomoc pri hľadaní šesťročného chlapca. Do pátracej akcie sa zapojili ďalší policajti a psy, 130 vojakov a dobrovoľníci. Včera pätnásť minút pred deviatou rodičom oznámili, že Erik sa našiel.

Neverila som, že je živý

Jeden z dobrovoľníkov Ladislav Ondrejčík šiel v lese medzi Skalkou a miestom otcovho pádu za hlasom chlapca, ktorý volal na otca. „Pozeral na mňa vystrašeným pohľadom a nepreriekol ani slovo.Neverila som, že je živý, až kým som ho nedržala,“ rozpráva Jana Feiková. Chlapca odniesli do nemocnice, kde si ho nechali na pozorovaní.

Podľa ošetrujúcej lekárky MUDr. Jany Knotkovej Erik po prijatí na detské oddelenie nerozprával, a dokonca si nepamätal meno svojho brata. Kompletné vyšetrenia potvrdili dobrý zdravotný stav a okrem štyroch kliešťov prisatých na tele a známok popŕhlenia po žihľave bol fyzicky v poriadku. Po psychickej stránke bolo zjavné, že utrpel traumu. S okolím nekomunikoval a na otázky matky len prikyvoval. Po hodine sa však jeho správanie upravilo, a keď sa vyspal a najedol, jeho stav sa výrazne zlepšil.

„Prvá Erikova otázka bola: Kde je ocko? Keď manžel spadol, Erik šiel poprosiť o pomoc moju kamarátku, ktorá býva neďaleko od miesta, kde sa to stalo. Na ceste však zablúdil, a keď sa chcel vrátiť k otcovi, stratil orientáciu úplne.

Hral sa s mravcami

„Maminka, v noci ma otravovali mravce, tak som sa s nimi hral. Pre pavúka križiaka som postavil skrýšu,“ spomína na nočné zážitky Erik. Tvrdí, že záchranný vrtuľník zbadal a kýval naň. Erik sa postupne dostáva do psychickej pohody, ale s cudzími ľuďmi komunikuje len s námahou. Do nemocnice si dal priniesť najobľúbenejšie jedlo - ryžový nákyp - a hračky Pokémonov.

STELA KRAUSOVÁ