Korupčné škandály na postoch súvisiacich s Európskou úniou nie sú ničím novým. Doteraz azda najviac „vynikla“ aféra bývalej komisárky Európskej komisie Edith Cressonovej, ktorá mala v komisii na starosti vzdelávanie a kultúru. Cressonová sa zaplietla do prípadu lekára Berthelota, ktorého vymenovala do odborného tímu pre výskum AIDS, i keď nemal na túto prácu potrebné vzdelanie. Berthelot dostal mesiac po uzavretí pracovnej zmluvy infarkt, no ešte deväť mesiacov poberal plat a zarobil takmer šesť miliónov belgických frankov.
Ďalší experti neskôr Cressonovú obvinili i z toho, že pri vzdelávacom programe Leonardo nedbala na upozornenia kontrolórov. Nesledovala vnútorné audity a o žalostnom stave programu neinformovala predsedu EK komisie ani Európsky parlament. Podobne dopadol aj jej španielsky kolega, podpredseda komisie Manuel Marín, ktorý síce nedostatky vo svojom rezorte zverejnil, no nič proti nim neurobil.
Po týchto dvoch prípadoch sa únia zatriasla v základoch, keď v marci 1999 podalo dvadsať členov Európskej komisie na čele s predsedom Jacquesom Santerom kolektívnu demisiu. Výbor múdrych únie vtedy na žiadosť europarlamentu vypracoval správu o finančných neporiadkoch a podvodoch.
Demisiu si v EÚ vyžiadala aj choroba šialených kráv (BSE). Kríza okolo tejto pliagy vyústila v Nemecku do demisie ministerky zdravotníctva a ministra poľnohospodárstva.
Zmeny na funkciách súvisiacich s EÚ zažili aj v kandidátskych krajinách. V susednom Česku prezident Havel začiatkom decembra 1999 prijal demisiu vicepremiéra Egona Lánskeho. Jeho odchod nesúvisel s finančnou spreneverou, ale s posudkom Európskej komisie.
V Bulharsku podal premiér Ivan Kostov v decembri 1999 návrh na odvolanie 10 zo 16 ministrov vlády. Dôvodom bola aj snaha uľahčiť rokovania o vstupe do EÚ. Bulharsko muselo už vymeniť aj hlavného vyjednávača pri EÚ, ktorý sa zaplietol do korupcie a falšovania dokumentov. (taa)
