BRATISLAVA. Keď v minulom roku zasiahla Slovensko svetová finančná a následne hospodárska kríza, našla Slovensko, ktorému sa mala podľa ubezpečení kríza veľkým oblúkom vyhnúť, nepripravené.
Nepripraveným slovenským podnikom chýbala skúsenosť s niečím podobným, chýbali krízové scenáre, chýbala akcieschopnosť, nápady, dôvera vo vlastné sily a odvaha experimentovať.
Mesiace plynú a my žijeme jedno opatrné, ustráchané a vyčkávacie obdobie. Čakáme na koniec krízy. A čo keď bude kríza trvať dva roky, tri roky alebo ešte dlhšie?
Preto sa natíska otázka, ako sa podniky pripravia na oživenie trhu a ako zvládnu túto ďalšiu zmenu po kríze, keď sa ukázalo, že prispôsobovanie sa novým podmienkam, flexibilita v produktoch, službách a trhoch sú zatiaľ nízke.
Zmeny po kríze budú rýchle
Zmení sa celé podnikateľské prostredie, objavia sa nové podnikateľské hviezdy - víťazi z tejto krízy, a do zabudnutia odprevadíme aj porazených. Zmení sa aj trh práce a buďme si istí, že to bude opäť s tou dych vyrážajúcou rýchlosťou, akú sme zažili a zažívame v týchto posledných pár mesiacoch.
Opäť sa začne boj o tých najlepších na trhu, opäť to budú zamestnanci, ktorí sa dostanú na koňa, a zamestnávatelia budú ťahať za kratší koniec. Prídu aj nové výzvy. Jednou z nich bude nepochybne skutočnosť, že z krízy poučení zamestnávatelia budú pri výbere pracovnej sily preferovať jej väčšiu univerzálnosť a flexibilitu.
Optimalizácia v čase krízy
Kríza je najlepšia terapia na podnikovú obezitu a na ďalšie choroby spojené s nedostatkom tvorivého pohybu. Dobre manažované obdobie počas krízy by paradoxne mohlo mnohým firmám pomôcť. Nech to znie akokoľvek ako klišé, ale kríza je naozaj príležitosť.
Realizované reštrukturalizačné programy pomáhajú firmám zvyšovať efektivitu. Prezamestnanosť, ktorej niektoré firmy museli čeliť, sa stáva pomaly minulosťou. Ak sa podarí udržať v podniku výrobu a prácu stratí len časť pracovníkov, už vtedy môžeme hovoriť o účinnom manažmente krízy.
Kríza okrem iného poukázala na to, že predvlaňajšia novela do Zákonníka práce implementovala ustanovenia, ktoré vplývajú na jeho nízku flexibilitu.
Nepružnosť systému pri znižovaní pracovných miest, pri využívaní dohôd o vykonaní práce, pružného pracovného času, nahrala do kariet alternatívnym formám zamestnávania.
Ukázalo sa, že mnohí zamestnávatelia, ktorí sa v prvom kroku urýchlene zbavili svojich agentúrnych zamestnancov, dnes opätovne zvažujú ich prijatie, alebo formou dočasného pridelenia v týchto dňoch prezamestnávajú časť zo svojich kmeňových zamestnancov.
Dôvodom je uvedomenie si, že kríza nie je otázkou na pár týždňov a práve manažovanie krízy spojené s minimalizáciou nákladov a maximálnou flexibilitou zamestnancov, ktorí sú čo do počtu a štruktúry pripravení okamžite sa prispôsobiť obrovským výkyvom vo výrobe, je možné najlepšie robiť s optimálnym pomerom kmeňových a agentúrnych zamestnancov.
Západ agentúrnych držal
Zaujímavé je zistenie, že pre zamestnávateľov napríklad v Nemecku či v Rakúsku, vzhľadom na ich bohatšie skúsenosti s krízami, nebolo prepustenie agentúrnych zamestnancov prvou voľbou. Takto sa postupovalo skôr v Čechách, na Slovensku, či v Maďarsku.
Rastúci záujem o služby poskytované agentúrami dočasného zamestnania je však jednoznačným signálom, že aj zamestnávatelia na Slovensku sa snažia v čase krízy zvýšiť svoje „manévrovacie" schopnosti v oblasti riadenia ľudských zdrojov. Ich žolíkom je najmä možnosť okamžitej reakcie na dosahy krízy v oblasti podnikovej zamestnanosti. Sme svedkami unikátnych riešení v podobe flexikont pracovného času, ktoré by bez krízy bohužiaľ nikdy nevznikli a ktoré dúfajme, v pracovnoprávnej legislatíve vari navždy zostanú, tak ako ďalšie návrhy, ktoré na svoje prijatie ešte len čakajú.
Agentúrne zamestnanie už zachránilo v poslednom krátkom období mnoho interných zamestnancov od úplnej straty zamestnania a naopak viacerým ľuďom, ktorí o prácu prišli, ju už aj vrátilo späť. Práve toto je prvý signál, že firmy, vďaka kríze, našli odvahu na invenciu a občas aj na experiment s rozumnou mierou rizika.
Táto odvaha im môže v budúcnosti, pri boji o pracovnú silu v očiach zamestnancov, o ktorých sa bude uchádzať, pomôcť, lebo oni si budú pamätať, či sa vyskúšalo úplne všetko a či definitívna výpoveď a registrácia na úrade práce bola už naozaj tou poslednou možnosťou.
Svetová hospodárska kríza pomôže Slovensku, hospodárstvu i samotným podnikom uvedomiť si ich skutočnú výkonnosť, ich obrovskú závislosť od svetových trhov a jednoznačne poukázala na kritickú potrebu diverzifikácie hospodárstva do ďalších odvetví.
Čas pracovnej flexibility
Kríza je podľa všetkého ešte stále na začiatku, ale už teraz je nutné sa okrem snáh o minimalizáciu škôd počas jej priebehu sústrediť a pripraviť aj na to, že sa skončí. Obdobie hospodárskej recesie treba využiť nielen na záchranu, ale na vytvorenie širších možností na flexibilné zamestnávanie pracovníkov.
Obdobie po skončení krízy budeme môcť nazvať aj obdobím pracovnej flexibility.
Hlavne v počiatočnom období budú firmy mimoriadne opatrné pri zamestnávaní nových pracovníkov. Budú skúšať, či firma dokáže vyrábať v plnom rozsahu.
Opätovné nábehy výroby s nárazovým dopytom po veľkom počte pracovníkov nebudú výnimočné. Ľudia, ktorí prišli o prácu, budú opäť žiadaní.
Personálny lízing môže stúpnuť nad tri percentá
Minimálne rok po tom, ako sa kríza skončí, bude podiel iných, alternatívnych foriem zamestnávania na celkovom počte pracovníkov stúpať. Ak v súčasnosti predstavuje personálny lízing menej ako 2 percentá z celkového počtu pracovných miest, po kríze toto číslo môže narásť až na 3,5 percenta, čím sa Slovensko priblíži tým európskym krajinám, kde je už pomerne dobre rozvinutý flexibilný trh práce.
Pripraviť by sa mali aj príslušné orgány štátnej správy. Ministerstvo by malo zvážiť liberálnejší prístup k Zákonníku práce. Prílišná byrokratická náročnosť a vysoké náklady spojené s prepúšťaním zamestnancov budú bariérou na tvorbu nových pracovných miest. Ak chceme, aby reálna nezamestnanosť po kríze klesala rýchlejšie, musíme vytvoriť také podmienky, aby zamestnávatelia mohli pružnejšie reagovať na zmeny, ktoré so sebou priniesla nielen kríza, ale najmä obdobie bezprostredne po nej, či už to bude v oblasti klasického zamestnávanie, alebo pri dočasnom prideľovaní zamestnancov.
Autor: Ľuboš Sirota, autor je predseda predstavenstva Trenkwalder, prezident Asociácie personálnych agentúr Slovenska
