Ministerstvo dopravy ho už totiž považuje za dopracovaný a na dnešnom zasadnutí ho má prerokovať vláda.
Cieľom zákona je nahradiť zastaraný zákon o pošte z roku 1946, ako aj zosúladiť podnikanie v tejto oblasti s právom Európskej únie (EÚ).
Práve harmonizácia s európskou legislatívou je podľa viacerých profesijných organizácií slabou stránkou zákona. Jadro problému sa podľa nich odvíja od samotnej definície poštovej zásielky.
„Definícia je príliš všeobecná, čo znamená, že zákon by sa vzťahoval prakticky na každého, kto aspoň raz prepraví zásielku do hmotnosti 31,5 kg za úplatu,“ tvrdí členka správnej rady Asociácie slovenských expresných prepravcov (ASEP) Katarína Bagínová. Spadajú sem teda všetky zásielky prepravované napríklad železnicami, aerolíniami, všetkými špedičnými firmami, dokonca aj donášku pizze do domu bude treba považovať za poštovú zásielku, ktorej preprava bude podliehať ustanoveniam „poštového zákona“.
Ministerský návrh zákona poštovú zásielku definuje ako písomnosť alebo vec upravenú odosielateľom do konečnej podoby, v akej má byť dodaná adresátovi. Potom spresňuje, že môže ísť o listové zásielky, balíky s hmotnosťou najviac 31,5 kg a poštové poukazy poštového platobného styku. Naproti tomu legislatíva EÚ definuje poštovú zásielku ako zásielku adresovanú v konečnej podobe, v ktorej ju má prepraviť poskytovateľ univerzálnych služieb.
Univerzálna služba sa pritom v slovenských podmienkach chápe ako povinnosť Slovenskej pošty zabezpečiť vyberanie poštových zásielok takmer v každej, i menšej dedinke. Keďže takéto služby obyvateľstvu sú finančne náročné, získava pošta s touto povinnosťou zároveň aj monopol na určité druhy zásielok. Tento monopol sa nazýva vyhradená služba a umožňuje pošte získať zdroje na kompenzáciu prípadnej straty z poskytovania univerzálnej služby. Pokiaľ by ktokoľvek spomenutý monopol porušil, hrozí mu sankcia až do výšky jedného milióna korún.
Zákon v súlade so smernicou EÚ pripúšťa možnosť viacerých poskytovateľov univerzálnej služby na Slovensku. Týmto spoločnostiam by potom zrejme tiež pripadlo právo využívať vyhradenú službu. Na túto možnosť pamätá legislatíva EÚ, a preto uvádza, že pokiaľ sa jeden z poskytovateľov univerzálnej služby dostane do straty, ktorú mu nepokryje monopol, sú mu ostatní poskytovatelia univerzálnej služby povinní prispieť tzv. kompenzačným príspevkom.
Nejasné pravidlá
„Zo slovenskej verzie však nie je zrejmé, či kompenzačný príspevok budú povinné platiť aj firmy, ktoré nie sú poskytovateľom univerzálnej služby. Ak by to bolo naozaj tak, môže sa Slovensko ocitnúť v situácii ako Grécko, ktoré kompenzačný fond upravilo týmto spôsobom a v ktorom už preto Európska komisia začala skúmať podnet za chybné uplatňovanie európskej legislatívy. Okrem toho nie jasné ani to, či kompenzačný príspevok bude daňovo uznateľným nákladom alebo nie,“ povedal člen správnej rady ASEP Laurenc Svitok.
Podľa zástupcov železníc navyše môže dôjsť ku komicky absurdnej situácii, keď ŽSR, ktoré sú v strate, budú musieť platiť takzvané kompenzácie ziskovej Slovenskej pošte pod hrozbou miliónovej sankcie.
„Pokiaľ majú, podľa Vášho názoru, ŽSR spadať pod zákon o poštových službách, tak treba zabezpečiť, aby sa na ne nevzťahovala povinnosť platiť kompenzačné príspevky, čo sa zabezpečí odstránením príslušných ustanovení z návrhu zákona,“ píše sa v liste železníc ministrovi Macejkovi.
Obavy firiem vyvoláva aj úprava udeľovania povolení na podnikanie v tejto oblasti.
Zákon hovorí o tzv. všeobecnom povolení. Je to rozhodnutie, v ktorom sú určené všeobecné podmienky poskytovania poštových služieb na trhu, ktoré nie sú súčasťou monopolnej poštovej výhrady. Zákon však zároveň uvádza, že vo všeobecnom povolení možno určiť, že začatie a skončenie niektorých poštových služieb vyžaduje registráciu.
Direktíva EÚ však podľa Svitoka jasne hovorí, že od poskytovateľov poštových služieb, ktorí nespadajú pod univerzálnu službu, možno vyžadovať iba registráciu. Navyše v návrhu zákona sa používajú slová ako „môže“ a „niektoré“, čo dáva priestor na rôzne benevolentné rozhodnutia pripravovaného Poštového úradu.
Návrh zákona tiež operuje s pojmami ako mimoriadná udalosť, prevádzková havária a živelná pohroma. Tieto pojmy však nevysvetľuje. Takto je vytvorený priestor pre svojvoľný výklad zo strany Poštového úradu.
„Pokiaľ bolo úmyslom navrhovateľa zákona využiť definície týchto pojmov z už existujúceho platného zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, tak navrhovateľ sa dopustil legislatívnej chyby, pretože neuviedol odvolávku na tento zákon,“ tvrdia členovia ASEP.
Obavy zo sporných situácií
„Sme si vedomí, že niektoré nami spomínané problémy sú vysvetlené v dôvodovej správe. Tá však nie je záväzná a nestáva sa súčasťou platného právneho poriadku, a preto sa nedá použiť v sporných situáciach,“ uvádza sa v liste zasielateľských firiem ministrovi.
Rezort dopravy považuje práce na zákone o poštových službách za skončené. „Všetky pripomienky boli do zákona zapracované na zasadaniach legislatívnej rady vlády a na medzirezortnom pripomienkovom konaní,“ povedal pracovník odboru pošty ministerstva.
Ústav dopravy a spojov, ktorý sa na príprave zákona spolupodieľal, tvrdí, že do znenia boli zapracované aj pripomienky profesijných organizácií. „Všetko sme prekonzultovali aj so zástupcami týchto organizácií. Pripomienky, ktoré sa dali akceptovať, sme zohľadnili. Tie, ktoré legislatívna rada vlády neakceptovala, sa do konečného znenia nedostali,“ povedala pracovníčka ústavu. Podľa prílohy k návrhu zákona znenie pripomienkovalo celkovo 37 subjektov.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
