nia juhoafrickej histórie. Dlhoročnej sympatizantke vládnuceho Afrického národného kongresu (ANC) hrozí vyčiarknutie z učebných osnov. Za revolučným návrhom stojí provinčná pobočka štátnej komisie pre vzdelávanie, ktorá spisovateľku obvinila z „podvedomého“ rasizmu.
Gordimerovej román Júloví ľudia analyzuje vzťah medzi bielou rodinou a jej černošskou slúžkou na pokraji fiktívnej občianskej vojny v 80. rokoch. Príbeh je podľa komisie „príliš patriarchálny, bezpochyby vykorisťovateľský a rozhodne rasistický“. Ministerstvu školstva preto odporúča román vyradiť z budúcoročných maturitných otázok v štátnych školách.
Apartheid naruby
Rovnaký osud stihol už skôr štyri Shakespearove hry. Predbežná správa komisie považuje drámy Antónius a Kleopatra a Búrka za „rasisticky motivované“. Historická hra Július Cézar z hodnotenia vychádza ako sexistická, lebo „oslavuje hrdinov na úkor hrdiniek“, rovnako ako Kráľ Lear, ktorý je navyše „nevhodne pesimistický“.
Na rozdiel od Shakespeara, ktorý sa pred komisiou už nemohol brániť, Gordimerová neváhala vyjadriť svoje rozhorčenie. Obvinenia z rasizmu označila za „smiešne“, pričom novodobým cenzorom pripomenula, že ako autorka bola zakázaná už za apartheidu. Najviac ju šokovala podobnosť medzi slovníkom súčasných a apartheidových štátnych komisií.
Gordimerovej prípad sa všeobecne dáva do súvislosti s útokmi militantného krídla ANC na belošských intelektuálov. Dnes, keď bývalé politické špičky už pre vládu nepredstavujú nebezpečenstvo, sa ANC obracia proti bielym liberálom, pretože ich kritika je naozaj konštruktívna, vysvetľuje veterán boja proti apartheidu Frederick van Zyl-Slabbert.
Iná legenda boja proti apartheidu – Helen Suzmanová (83), ktorá v 50. rokoch v juhoafrickom parlamente jediná reprezentovala opozíciu, v tejto súvislosti hovorí o „orwellovskom“ efekte: „Prvými a najvďačnejšími obeťami každej ideológie sú jej najiniciatívnejší stúpenci. Čo sa stalo Nadine Gordimerovej a iným, je teda logické.“
Najlepšou ilustráciou Suzmanovej slov zostáva jej vlastný príbeh po páde apartheidu. Držiteľka desiatok čestných doktorátov a neúnavná kritička bujnejúcej byrokracie si od ANC čoskoro vyslúžila negatívne recenzie. Jej definitívny odchod z politiky spečatila rezignácia na vedúcu funkciu v Juhoafrickej komisii pre ľudské práva (SAHRC). Suzmanová komisiu obvinila z „účelového zneužívania rasizmu na politické ciele ANC“.
Diery v histórii „vypĺňajú černochmi“
V kontexte vedomého prepisovania juhoafrickej histórie vidí Gordimerovej kauzu týždenník Sunday Times. Revízia dejín, tvrdí jeho úvodník, má v tejto krajine dlhoročnú tradíciu. Podľa apartheidových učebníc dejepisu sa história Južnej Afriky začína rokom 1652, keď sa pri Stolovej hore vylodil Holanďan Jan van Riebeeck, aby tam založil kapskú kolóniu. Súčasná vládna elita zrejme sleduje rovnaké ciele. „Diery v histórii bezhlavo vypĺňa černochmi,“ tvrdí opozičná poslankyňa Dene Smutsová. Ako príklad uvádza vládou proklamovanú, no historicky málo podloženú účasť černochov v Anglo-búrskej vojne rokov 1899 – 1902.
Hlasy proti manipulácii s dejinami i literárnymi dielami sa nájdu aj v ANC. Nesúhlas s priebežnou správou komisie pre vzdelávanie vyjadril napríklad minister školstva Kader Asmal. Za nemiestne komentáre komisie sa nositeľke Nobelovej ceny sám telefonicky ospravedlnil.
PRE SME – ROMAN LIPTÁK, Pretória
