Ram Dass
Buď tady a teď

Preložila Jana Žlábková
Pragma
Praha 2008

Vari najrozporuplnejšia osobnosť spomedzi drogových guru šesťdesiatych rokov minulého storočia, ktorých v kruhoch hippies nebolo málo. Vlastným menom Richard Alpert. Žid. Spočiatku pôsobil na Kalifornskej univerzite v Berkley ako hosťujúci profesor, neskôr na štyroch katedrách na Harvardovej univerzite v spojení s vedcami na Yale a Stanforde. „Môj byt v Cambridgei bol plný starožitností a konali sa tam úžasné večierky. Mal som sedan Mercedes-Benz a motorku Triumph 500 CC a lietadlo Cesna 172 a športiak MG a loď a bicykel. Dovolenku som trávil v Karibiku, kde som sa potápal." Potom bol psychológ, psychoterapeut a freudovský psychoanalytik, ktorý si jedného dňa začal hovoriť, „že keby boli všetky tie teórie pravdivé, museli by hrať v mojom živote oveľa dôležitejšiu úlohu".

Ďalej vraví o svojich priam učebnicových frustráciách z tohto prostredia, experimentovaní s drogami, psychedelickej a indickej skúsenosti a premene R. A. na babu Ram Dassa.

V tiráži sa píše: „Túto knihu vydáva nakladateľstvo Pragma s potešením ako spomienku na krásne šesťdesiate roky a ako svoju labutiu pieseň." Od vydania Be her now v origináli uplynulo 38 rokov.

Vincent Šikula
Dielo I (novely a poviedky)
Dielo II (romány)

Tatran
Bratislava 2007

Na koncertoch sa netlieska, S Rozarkou, Nebýva na každom vŕšku hostinec, Povetrie, Majstri, Muškát, Vlha, Vilma, Liesky a ďalšie práce v postupnosti, v akej vychádzali, roztriedené podľa žánrov. Iste je na mieste otázka, čo dnešnému čitateľovi môžu povedať a čo o nich treba povedať dnešnému čitateľovi.

Vo svojich raných prácach Vincent Šikula predovšetkým zbavil slovenskú prózu ťažkavých tém, ťaživých lineárnych predsudkov a tvrdošijných predstáv o znázorňovaní veľkých myšlienok. Hlavne čitateľov ušetril akýchkoľvek toporných snáh o priamočiary dej. Vybral sa cestou spisovania epizódok, samozrejme, epizódok včleňovaných do ohromných celkov. Všetko dovedna vytvára akýsi karpatský korán roztvorený dokorán pre človeka súvisiaceho s karpatskou krajinou.

Pre prijímanie Vincenta Šikulu ďalšími generáciami bude kľúčovým, že nevynechal zo svojho záberu človeka ani krajinu, stromy, vtáčikov, outsiderov. Ako prelomové sa ukázalo jeho dielo Nebýva na každom vŕšku hostinec, po štylistickej, obsahovej i jazykovej stránke mimoriadna a vycizelovaná novela, do ktorej zapísal aj svoje krédo: „Začnem niečo a skončím celkom inou udalosťou, ktorá sa stala dva roky predtým, dva alebo tri mesiace potom, o čom som chcel hovoriť." Tento klenot modernej slovenskej literatúry je možno o čosi známejší z filmového spracovania Ela Havettu pod názvom Ľalie poľné, čo mu neuberá na hodnote, veď v oboch prípadoch ide o diela dosiaľ neprekonané.

Branislav Jobus
Až na vrchol

Edition Ryba
Trnava 2008

Spôsob, ako to s literatúrou skúsiť úplne inak, ponúka kniha Braňa Jobusa Až na vrchol. Ide o intenzívne insitný debut, ale Braňo Jobus nie je kultúrnej obci neznámy. Stačí spomenúť hudobné zoskupenie Vrbovskí víťazi alebo Karpatské chrbáty, a rozpomeniete sa. Napokon, vydal aj knihu Láskavé rozprávky, určenú nielen pre detského čitateľa.

Až na vrchol, to je vlastne scenár k filmu aj palubný denník z expedície, ktorá bola chvíľkami priam až horolezecká. Nechýbajú fotografie mužov v prilbách s cepínmi, s tvárami akoby vytiahnutými z mrazničky. Expedícia sa vyškriabala iba do výšky niekoľkých metrov, no dá sa povedať, že jej účastníci popritom zdolali iné vrcholy a horolezeckými lanami premerali iné hĺbky. Našli pritom napríklad kostrové pozostatky tvora podobného bicyklu alebo definitívne rozriešili hádanku, či bolo prv vajce, alebo sliepka. Čitateľ tu dostáva mnoho príležitostí, aby sa zasmial nad sebou aj nad vážnym spôsobom, akým sa dnes forsíruje literatúra a kult hrdinstva.

Braňo Jobus čitateľovi nič nenanucuje, vôbec už nie svoje názory. Jeho názory však ustavične akosi mimovoľne tušíme - zrejme sa nachádzajú bezprostredne za všadeprítomným neinvazívnym humorom, a možno stoja na pevnejších základoch ako svetonázor profesora filozofie. Prvolezcom je svojím spôsobom každý, kto sa uberá touto cestou.

Ján Litvák (1965)

je spisovateľ. Žije v Bratislave Pracuje ako jazykový redaktor v denníku SME.

Vydal sedem kníh, najnovšie Pijem vodu z Dunaja a Bratislavské upanišády.