Kde bolo, tam bolo. Hoci dobrá novinová správa umiestni vo svojom úvode dej o čosi presnejšie do Bratislavy, Kyjeva či Tel Avivu, rovnako ako rozprávky sa začína domicilom a pokračuje silným príbehom s jasným koncom. Zrejmé by z nej malo byť aj kto je dobrý a kto zlý, inak sa do nej vkráda chaos a nuda. A práve neschopnosť označiť kladných a záporných hrdinov je problémom veľkých správ dneška.
Ekonomická, plynová a blízkovýchodná kríza sú teraz toptémy. Pri každej je jasné, že ju spôsobili ľudia. No pri žiadnej z nich sa médiám nedarí vinníkov presvedčivo nájsť. Sú kapitalisti zodpovední za spomalenie rastu, alebo jedinou nádejou na jeho opätovné naštartovanie? Stojí plyn kvôli Rusom alebo Ukrajincom? Kto by mal čo spraviť, aby bol medzi Izraelom a Palestínčanmi mier?
Novinárom, ktorí práve nie sú v službách Slova, Putinovej štátnej televízie alebo al-Džazíry, sa odpovede nehľadajú ľahko. Rozlíšenie na dobrých a zlých pritom neslúži len na to, aby si človek mal na koho zanadávať. Ak neviem, či je Putin princ na plynovom koni alebo žaba na prameni, nedokážem pochopiť dej. A neviem, čo sa má stať, aby dobro zvíťazilo nad zlom.
Ako dar z neba padlo v piatok v New Yorku do rieky lietadlo. Konečne mali médiá silnú story s happy endom, v hlavnej úlohe s hrdinským kapitánom. No po krátkom rozptýlení sa môžeme vrátiť k pádom akciových trhov a dodávok prírodných zdrojov. Lebo práve to sú príbehy, pri ktorých zvonec tak skoro nezazvoní.
