úspešnú kariéru.

„Iba päť až osem percent nemeckých spisovateľov sa uživí zo svojich honorárov,“ zistil práve zverejnený prieskum Zväzu nemeckých spisovateľov. Ostatní musia mať ešte jedno povolanie - pracovať v redakciách, písať scenáre alebo reklamné texty. A spolkové ministerstvo sociálnych záležitostí uviedlo, že priemerný príjem nemeckého spisovateľa je ročne 21-tisíc mariek. Príliš málo na to, aby z toho mohol slušne vyžiť. Lepšie sú na tom autori, ktorých knihy sa objavujú v rebríčkoch bestsellerov - ale ani ich zárobok nie je zvlášť obrovský.

Konateľka zväzu spisovateľov Sabine Herholzová konkrétne uvádza: „Ak sa predáva kniha v kníhkupectvách za 40 mariek, zostávajú autorovi po zrážke daní z predaného výtlačku tri marky osemdesiat fenigov.“

Nečudo, že mnohí nemeckí spisovatelia sú odkázaní na príjmy z autorských čítaní. Tento druh zárobku v Čechách a na Slovensku veľmi rozšírený nie je. Tu zatiaľ niet veľa inštitúcií, ktoré by tak ako v Nemecku a v Rakúsku platili spisovateľom za posedenia s čitateľmi, ktorých v kníhkupectvách a prednáškových sálach často nie je viac než desať. V Nemecku sú ďalšími zdrojmi príjmov štipendiá rôznych organizácií, literárne ceny či prípadne honoráre, ak je dielo sfilmované, vychádza na pokračovanie v denníkoch alebo sa z neho číta v rozhlase. Ale tieto možnosti má zasa pomerne malý počet spisovateľov.

RUDOLF STRÖBINGER, Bonn

(Autor je spolupracovník SME)