Ako inak sa môže začať sága drotárskeho rodu než pohľadom na strmé vrcholy Tatier? Nadhľad sa skutočne v tomto prípade zíde.
Pripomeňme si stručný obsah: dedo Vojtech Kypús (Leopold Haverl) sa v jeden deň rozhodne, že radšej, ako by mal umrieť na mor, pôjde on s vnukom do sveta. To síce nie je v pravom zmysle slova služba vlasti, ale drotári mali na Slovensku odjakživa výnimku. Vnuk Juraj (Erik Peťovský/Ľubomír Paulovič) sa podľa dedovho hesla Nielen robiť, ale aj rozmýšľať stane fabrikantom. Tento drotársky podnikateľ je stelesnením „člováka“, ako by si ho grófka z Pacha vysnívala. Ožení sa síce bez lásky, ale preto, že mu tá hašterivá, ryšavá dievka učarovala a kamarát ho na zlé naviedol. Synovia Kypúsovci sa rozpŕchnu do Ňjújorku, Pešti - jeden maďarón sa pritrafí aj v tej najlepšej rodine - ba až do Mandžuska, kde sú lacné plechy a pekné ženy. Hlava rodu môže pokojne odísť z tohto sveta, veď ďalší vnuk sa z dobroprajnosti scenáristu paralelne rodí, testamentom je drotárske kráľovstvo podelené a príspevok do Matice zaplatený.
Trilógia zachytáva obdobie viacerých desaťročí. Aby sa teda ušetrili metre filmu, väčšina fórov sa vystrelí skôr, než sa puška nabije. Akokoľvek obdivuhodné je to naše originálne slovenské remeslo, zdrôtovať sa asi dá len to, čo má šancu držať pokope. Pri tomto scenári sa dá dekonštruktívne citovať takmer každá replika. Čo záber, to paródia na iný žáner.
„Veľká noc!“ kričí jeden z mladých Kypúsovcov a šibe radostne svoju kitajskú ženu. „Aká noc, veď je deň!“ rozplače sa žena neznalá našich slovenských zvykov. Naproti tomu pravá Slovenka vie, že na úvod milostného zvádzania v čerstvej bystrinke sa chlapcovi hovorí: „Ký čert sa tu plahočí!“ Ani o skutočné situačné komixy nie je núdza. Keď počas veselice vypukne v dedine požiar, vykríkne nadšene čerstvá nevesta. „Na našu svadbu dedina len tak ľahko nezabudne!“ „Mladí, čistí ľudia!“ komentuje túto zvrhlosť všadeprítomná vedma.
Ale netreba zas všetko obracať na špás. Scenáristovi Andrejovi Ferkovi treba prirátať k dobru vhľad do antisemitského pôvodu našej vzdelanosti: „A to mám platiť židovi, aby písal zmluvy?“ poznamená náš drotár o právnickej budúcnosti svojho syna.
Ak sme sa vedno s režisérom Martinom Ťapákom takpovediac na prelome tisícročí dopracovali k filmovému tvaru, ktorý nemá ani štipku pachovského či raganovského vtipu, nebodaj ľudskej vierohodnosti, ba ani len hodnotu pozerateľného gýča či folklórneho pásma, potom boli asi kamery spustené zbytočne, zbytočne sa šili kostýmy a stavali kulisy. Od Mórica Beňovského sme sa však predsa len posunuli, Ázijčania už neboli vyrábaní mejkapom. Trojdielnych, na slovenské pomery teda veľkovýpravných drotárov podporili v duchu tvorcami prezentovanej zmesi povier a kresťanstva finančne nielen Perún, ale aj všetci svätí. A peniaze sa rozleteli ako divé husi.
ZUZANA ULIČIANSKA
