30 rokov od nakrútenia najlepšieho sci-fi hororu všetkých čias
Nikdy nezabudnem na to predstavenie. Bolo to na samom počiatku 80. rokov v Prahe a priatelia ma večer zobrali na akýsi údajne úplne strašný horor, pri ktorom vraj mrzla krv v žilách. Premietali ho v dnes už zrušenom kine Alfa na pražskom Václaváku. Alfa bola na tie časy moderná, vybavená viackanálovým priestorovým zvukom. Film sa volal Votrelec a nakrútil ho v roku 1979 režisér Ridley Scott (k nám sa dostal, ako to bolo v rámci vtedajšej kinodistribúcie až s odstupom pár rokov). Zvesti, ktoré mu predchádzali, neklamali. V kine vládla mrazivá atmosféra, pri niektorých scénach ma spätný ráz vyľakaných divákov, prenášajúci sa cez spojené sedadlá na celý rad, skoro zhodil na zem. A po skončení filmu som sa bál ešte aj na zaľudnenom večernom Václaváku. Ten film, to bola nová éra v histórii sci-fi hororu.
Horor ako zážitok
Túžba po príjemných zimomriavkach je stará ako ľudstvo. Patričná dávka hormónu adrenalínu uvoľnená do krvného obehu v okamihu bezprostredného ohrozenia motivuje skryté energetické rezervy v organizme. Ohrozený tvor je schopný neštandardných výkonov. Človek by však nebol človekom, keby aj tento fyziologický jav nedokázal využiť pre rozkoš. Dávka adrenalínu očividne vzbudzuje slasť, vyvoláva príjemné zimomriavky a ježenie vlasov. Tento stav si môžeme vyvolať nielen bezprostredným osobným zážitkom, ale aj prostredníctvom cudzieho rozprávania. Túžba počúvať strašidelné historky - a príjemne sa pritom báť v útulnom prostredí vlastného príbytku - sa preniesla do literatúry a neskôr aj do kinematografie.
Ešte v tridsiatych rokoch hororový žáner vo filme priťahoval iba vyhranené obecenstvo. Nič na tom nezmenil ani legendárny Frankenstein režiséra Jamesa Whala s nezabudnuteľným Borisom Karloffom v hlavnej úlohe. Špeciálne kiná premietajúce horory v tých časoch nenavštevovalo nijaké vybrané či náročné obecenstvo, takže Frankensteinova vysoká filmárska, technická a výtvarná úroveň dodnes udivuje. Ani štyridsiate, päťdesiate a šesťdesiate roky nepriniesli podstatnú zmenu v postoji k vedecko-fantastickým hrôzostrašným filmom. Až po doznení všetkých možných revolt v európskom a čiastočne i v hollywoodskom mainstreamovom filme, akými boli neorealizmus, nová vlna, cinema-nôvo a podobne, prišla na scénu nová generácia (či skôr „pol druha generácia"), ktorá, poučená súčasne starými horormi i umeleckými technikami a postupmi avantgardných režisérov päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, prejavila záujem presadiť sa v takpovediac profánnych žánroch, ako sú horor, sci-fi, triller či action.
Ako sa to začalo
Jedným z týchto nádejných tvorcov bol aj Ridley Scott (1937). Jeho debutový film Súperi (The Duelists) z roku 1976 bol výtvarne veľkoryso poňatou historickou freskou z čias napoleonských vojen. Scott sa tu ukázal ako sofistikovaný manierista, no nikto by ho na základe tohto filmu nebol považoval za kráľa filmovej hrôzy, ktorým sa stal o pár rokov neskôr, nakrútením svojho ďalšieho filmu v poradí.
Votrelec vznikol na základe filmovej poviedky Dana O‘Bannona a Ronalda Shusetta. Obidvaja sa už predtým zaoberali sci-fi žánrom, napísali napríklad scenár k filmu Johna Carpentera Temná hviezda (a O‘Bannon v ňom dokonca hral), kde sa dá vystopovať niekoľko prvkov, neskôr rozvinutých vo Votrelcovi (napríklad naháňačka s mimozemským tvorom po temných chodbách obrovského kozmického korábu). Producenti filmu, teda už spomínaná dvojica autorov a Walter Hill, pôvodne chceli režírovanie filmu ponúknuť Peterovi Yatesovi, Jackovi Claytonovi alebo Robertovi Aldrichovi, ale ani jeden im nepripadal, že by sa danej témy zhostil s potrebnou vážnosťou. Samotná téma sa totiž priam ponúkala ako béčkový horor, a práve to tvorcovia námetu nechceli. Napokon naďabili na britského režiséra Ridleyho Scotta, ktorého filmový debut Súperi ich očaril, najmä jeho uhrančivá atmosféra. Scott sa pre myšlienku vesmírneho hororu nadchol. V úvodnom rozhovore s producentmi poznamenal, že by to mala byť kombinácia Vesmírnej odysey, Star Wars a Texaského masakru motorovou pílou, ale vo vesmíre. Hneď bolo jasné, že to je pravý muž na pravom mieste.
Skvelý dizajn - polovica úspechu
Pôvodná podoba filmovej poviedky bola trochu iná a aj hrozný Votrelec mal vyzerať podstatne inak, ako to napokon vypálilo. Súdiac podľa prvých náčrtkov dizajnéra Rona Cobba, ktorý mal mať pôvodne na starosti výtvarnú stránku celého filmu, pôvodný Votrelec sa podobal na kríženca medzi mrazeným kurčaťom, škorpiónom a sépiou. To samo o sebe pôsobilo dostatočne hororovo, alek tá pravá hrôza nastala, keď sa tvorcovia filmu oboznámili s dielom kontroverzného švajčiarskeho maliara a ilustrátora H. R. Gigera (1940), najmä s jeho šokujúcimi maľbami rôznych biomechanických organizmov. Ridley Scott mu bez váhania navrhol spoluprácu a Giger prijal. Prácu si s Ronom Cobbom rozdelili tak, že kým Cobb so svojím kolegom Chrisom Fossom navrhovali exteriéry a interiéry vesmírnej lode Nostromo, záchranný raketoplán a prakticky všetky technologické zariadenia, ktoré posádka používala (s výnimkou skafandrov, ktoré sú dielom francúzskeho komiksového výtvarníka Jeana Girauda známeho pod pseudonymom Moebius), Giger sa sústredil na vytvorenie čudesného vraku mimozemského korábu, ktorý posádka Nostroma nájde na cudzej planéte, jeho depresívnych interiérov vrátane liahne s vajcami Votrelcov, obludnej mŕtvoly mimozemšťana (v žargóne fanúšikov filmu Votrelec sa mu hovorí „Space Jockey") a samozrejme aj samotného Votrelca vo všetkých jeho vývojových štádiách. A práve kontrast modernistického, čistého štýlu Rona Cobba s temnými Gigerovými víziami, plnými archetypálnych symbolov zrodu, sexu, zániku a násilia, vytvára to správne napätie. Je paradoxom, že jediného Oscara, ktorého Votrelec získal, dostali práve jeho dizajnéri.
Votrelec
Dej je na prvý pohľad jednoduchý: kozmický ťahač Nostromo s nákladom rudy sa na spiatočnej ceste na Zem stretáva so signálom mimozemského pôvodu. Po pristátí na cudzej planéte objavia výskumníci takmer skamenený vrak mimozemského korábu, v ktorom nájdu telesné pozostatky mimozemského kozmonauta. Pri prieskume podpalubia na jedného z členov posádky, Kana, zaútočí agresívny organizmus, ktorý sa mu prisaje na priezor skafandra. Po návrate na palubu kozmickej lode kozmonauti zistia, že tvor podobný gigantickému pavúkovi či krabovi sa medzitým „prehrýzol" cez priezor a pevne sedí na kozmonautovej tvári. Po istom čase pavúk uhynie a odpadne z Kanovej tváre, načo prichádza slávna scéna „poslednej večere", počas ktorej sa z Kanovho brucha prederie na Božie svetlo tvor podobný červenej jašteričke, aby vzápätí zmizol v nekonečných priestoroch Nostroma. Od toho okamihu votrelec bleskurýchlo rastie a postupne, vo vysoko profesionálne nakrútených dramatických scénach, zlikviduje posádku Nostroma, až na jedného člena, druhú dôstojníčku Ellen Ripleyovú (Sigourney Weaverová), ktorej sa podarí uniknúť v záchrannom raketopláne.
Zaujímavosti o filme
Divácky úspech Votrelca a zároveň jeho vysoké ohodnotenie kritikou dalo tušiť, že Scottovi sa podarilo nakrútiť ojedinelé dielo. Z obrysov štandardného sci-fi príbehu sa v tomto prípade vynára gotický príbeh o dome, v ktorom straší, geniálne skombinovaný s klasickým princípom desiatich malých černoškov, keď si každý z členov posádky ide sám po svoju smrť pri márnych pokusoch zlikvidovať Votrelca. Málokto vie, že v pôvodnom námete mala byť postava Ripleyovej muž a Votrelec mal mať oči, ktoré však v poslednej chvíli pre väčší efekt odstránili. V priebehu známej scény, kde sa Votrelec prehryzie z Kanovho hrudníka, nevedeli herci, čo sa presne stane, takže ich reakcie boli spontánne. Scéna sa nakrúcala štyrmi kamerami súbežne, pretože režisér vedel, že niečo také sa už nebude dať zopakovať. Vrešťanie Votrelca, derúceho sa z Kana, zvukári namixovali zo syčania zmije, kvíkania ošípanej a detského plaču. V kostýme Votrelca hral 210 cm vysoký a neobvykle štíhly študent umenia z Nigérie. V scéne, kde rozbitý robot Ash (Ian Holm) vypúšťa z úst bielu „robotiu krv", ide v skutočnosti o zmes jogurtu a mlieka. Vynaliezavý Ridley Scott opticky zdvojnásobil trinásťmetrovú kulisu pristávacej nohy Nostroma, keď do zmenšených skafandrov obliekol svoje vlastné deti. Za kostým Votrelca zaplatil spevák Chris de Burgh v dražbe 30-tisíc libier. Rozpočet filmu štúdio zvýšilo zo 4,2 milióna dolárov na dvojnásobok, keď Ridley Scott ukázal producentom svoje návrhy zásadných scén. Pred záverečným zostrihom mal dokončený film 3 hodiny a 12 minút. Režisérsky zostrih, ktorý Ridley Scott pripravil na kolekciu DVD s názvom Alien Quadrilogy, zrušil všetky nádeje fanúšikov, že uvidia túto dlhú verziu: dokonca je ešte o niečo kratší, ako pôvodná distribučná verzia.
Po Votrelcovi Votrelci
Otvorený koniec lákal filmárov na pokračovanie. Keď budeme zaslúžene ignorovať taliansku béčkovú zlátaninu, nepokryte sa tváriacu ako priame pokračovanie slávneho filmu (Alien 2 - Sulla Terra, 1980), museli sme čakať na voľné pokračovanie až do roku 1986. Opäť v produkcii 20th Century-Fox ho nakrútil režisér James Cameron, ktorý si slávu získal už vydareným sci-fi trilerom Terminátor (Terminator, 1984) a neskôr nakrútil kontroverzný Titanic. Jeho film Votrelci (Aliens) nadväzujú na Scottov film presne v bode, kde sa tamten končí. Po dlhoročnom blúdení vesmírom sa raketoplán s Ripleyovou na palube dostane do Slnečnej sústavy, kde ho zachytia. V nemocnici sa astronautka zotavuje z následkov vyše päťdesiatročného spánku v kryogenickom boxe. Jej správe o existencii vražedného organizmu, ktorý za menej ako dvadsaťštyri hodín zlikvidoval celú posádku Nostroma, naoko nik neverí. Tým skôr, že na kedysi pustej planéte Acheron, z ktorej podľa Ripleyovej votrelec pochádza, žije početná kolónia osadníkov zo Zeme. Až keď sa kolónia odmlčí, začnú brať Ripleyovú vážne a vyšlú ju aj s mocne vyzbrojeným vojenským komandom na Acheron. Po prílete sa celý príbeh z Votrelca opakuje - vojakov postupne likvidujú zákerné príšery, ktorých je tentoraz oveľa viac.
Úspech Votrelcov
Votrelci boli ešte úspešnejší než Votrelec. Cameron vedome rezignoval na pôdorys gotického románu s tajomným a nepoznaným Zlom, neustále sa vynárajúcim a vzápätí unikajúcim v nekonečných chodbách kozmickej lode, ale stavil na kartu akčného žánru plného dramatických prestreliek, automobilových akcií a výpravných detonácií. Tam, kde Scott necháva tajomného Gigerovho biomechanoida zahaleného v šerosvite a ukazuje ho zásadne v detailoch, tam nás Cameron až minuciózne informuje o telesnej stavbe a funkciách votrelcov vrátane detailného pohľadu na ich reprodukčný cyklus. Votrelci sú adresovaní inému publiku ako Votrelec - a veľká časť priaznivcov Votrelca odmietla Votrelcov a naopak, priaznivcom Votrelcov často pripadá Votrelec nudný. Niektoré logické diery a neodôvodnené dejové skoky vo filme Votrelci sa dajú vysvetliť príliš razantným strihaním. Pre už spomínané vydanie kolekcie DVD Alien Quadrilogy pripravil Cameron režisérsky strih, ktorý pridáva asi 20 minút vystrihnutých scén a dokresľujúcich logiku príbehu.
Alien na tretiu
Ďalšie pokračovanie Votrelca zverili do rúk debutujúceho Davida Finchera (preslávil sa najmä filmami Se7en, The Game či Fight Club). Votrelec3 (Alien3, 1992) sa začína v bode, kde sa skončili Cameronovi Votrelci. Dozvedáme sa, že votrelčia „matka" stihla pred záverečným súbojom s Ripleyovou položiť ešte dve vajíčka, obsahujúce zárodky votrelcov. Jeden z nich sa usadí na tvári Ripleyovej a „oplodní" ju. Záchranný modul s kryoboxmi tvrdo pristane na povrchu planéty Fiorine 161. Prežije iba Ripleyová a ocitne sa v trestaneckej kolónii, obývanej hordou sexuálnych deviantov, žijúcich v akejsi zvláštnej, kláštoru podobnej reholi. Ripleyovej príchod naruší roky udržiavanú rovnováhu tohto výhradne mužského spoločenstva. Ešte viac ju však naruší fakt, že druhý zárodok votrelca začne likvidovať jedného člena osadenstva za druhým. Film sa končí dobrovoľným skokom Ripleyovej do taviaceho kotla, plného žeravej zliatiny. Medzi silné okamihy tohto pomerne slabého filmu patrí herecký výkon Sigourney Weaverovej, ktorá sa s pomocou svojho zmučene krásneho obličaja, androgýnneho účesu a montérkoidno-vojenského odevu v štýle unisex a predovšetkým so zdôrazneným pátosom prehrala až k úlohe akéhosi ženského Krista (čo je zdôraznené napríklad v scéne, kde ju, zadrapenú do mreží v ukrižovanej polohe, má na jej vlastnú žiadosť usmrtiť čakanom väzeň kňaz Dillon), ženského Spasiteľa, ktorý musí vlastnou mučeníckou smrťou zachrániť ľudstvo stelesňované osadenstvom kolónie pred diablom stelesňovaným votrelcom.
Opäť archetypy
Ak k tomu prirátame fakt, že Ripleyová v sebe nesie zárodok druhého votrelca, ktorým bola nainfikovaná počas pobytu v kryogenickom boxe, a že väzni žijú v akejsi zvláštnej chiliastickej reholi pseudokresťanského typu, kde jedným z kultových predmetov je rozpálená taviaca pec (v ktorej napokon Ripleyová i s práve sa rodiacim mláďaťom votrelca dobrovoľne skončí), dá sa povedať, že autori scenára si opäť veľmi silne pomohli archetypmi, tentoraz náboženskými (motív spasenia, nepoškvrneného počatia, ukrižovania a mučeníckej smrti) a vizionárskymi (to, že v zovňajšku čierneho kazateľa Dillona sa snúbia prvky Martina Luthera Kinga a Malcolma X - vrátane tvaru okuliarov - iste nemôže byť náhoda). Po pohlavne gynekologických archetypoch vo Votrelcovi (tvar a poloha vchodu do stroskotaného korábu mimozemšťanov, spôsob otvárania sa vajíčka, zrod votrelca z tela infikovanej osoby, súboj Ripleyovej s androidom Ashom, podobajúci sa viac ako čokoľvek iné na pokus o orálne znásilnenie) a matersko-rodičovských archetypoch vo Votrelcoch (vzťah Ripleyovej k Newt, nenávistný súboj Ripleyovej s matkou votrelcov) je to nové potvrdenie osvedčeného postmoderného spôsobu.
Votrelec - Vzkriesenie
Smrť Ripleyovej sa zdala byť neprekonateľnou prekážkou ďalšiemu pokračovaniu, a tak sa zdalo, že Votrelec už navždy ostane ako trilógia. Film režiséra Jeana-Pierra Jeuneta Alien: Resurrection (1997) podľa scenára Jossa Whedona sa odohráva dvesto rokov po udalostiach opísaných vo filme Votrelec 3, na vojenskej vedeckej kozmickej lodi Auriga. Tu prebiehajú výskumy votrelcov a vedci pre svoje pokusy potrebujú „hostiteľské" organizmy. V tomto im pomáhajú lode kozmických pirátov, ktoré prepadávajú lode na ďalekých cestách a kradnú telá pasažierov ponorených v kryospánku. Keďže sa zachovali Ripleyovej krvné vzorky, vedci klonovaním získajú jej kópiu, ukáže sa však, že „nová" Ripleyová má vo svojej genetickej výbave primiešanú DNA Votrelcov a že nie je úplne človekom. Štvrté pokračovanie Votrelca sa svojou temnou výtvarnosťou vracia k poetike Scottovho pôvodného filmu. Jeunet je tiež manieristom, čo sa prejavilo už na jeho debutovom filme Delikatesy, tentoraz však nejde o tajomnú hru plnú náznakov, detailov a šerosvitu. Stav počítačovej technológie umožnil ukázať Votrelcov v plnej kráse. Niektoré scény divákovi priam vyrážajú dych, napríklad scéna naháňačky v zatopenej kuchyni.
Votrelec verzus Predátor
Boj medzi Votrelcami a Predátormi sa začal na konci 80. rokov vďaka spoločnosti Dark Horse Comics, ktorá vydala sériu komiksov plných bojov medzi týmito rasami. V roku 1991 kúpila spoločnosť Fox práva na scenár k filmu, kde si títo mimozemšťania idú po krku a ako svoje bojisko si vybrali práve našu modrú planétu. Scenár však skončil v hlbokom priečinku a keď začal v roku 2003 režisér Paul Anderson (Mortal Combat, Resident Evil, Horizont udalostí) v pražských ateliéroch nakrúcať film Votrelec verzus Predátor, bolo to podľa jeho vlastného scenára. Nejde o pokračovanie filmov o Votrelcoch, ale o zachytenie deja, ktorý im predchádza. Prostredníctvom jednej z družíc na nízkej obežnej dráhe objavuje spoločnosť Weyland Industries neobvyklé nahromadenie tepla kdesi nad Antarktídou. Pri bližšom skúmaní zistia pracovníci pod vrstvou ľadu pyramídu. Expedícia sa úspešne dostane dnu a stretne sa s votrelcami aj predátormi, ktorí sa navzájom likvidujú v dômyselnom systéme chodieb s pohyblivými stenami. Film jasne prezrádza, že je adaptáciou počítačovej hry a to je asi tak všetko, čo sa o ňom dá povedať.
Do šestice všetko zlé
Že sa dá klesnúť ešte nižšie a urobiť z Votrelcov a Predátorov klasické béčko, dokázali bratia Colin a Greg Strausovci filmom AVPR: Aliens vs Predator - Requiem (2007), ktorý prenáša boj medzi týmito rasami do malého mestečka Gunnison v štáte Colorado. Predátor infikovaný votrelcami vo svojej poslednej chvíli núdzovo pristane v hlbokých coloradských lesoch a kým stihne zapnúť autodeštrukčné zariadenie, votrelci vyskáču von. Na poplašný signál pristane na Zemi ďalší predátor, aby v úlohe čističa zlikvidoval votrelcov a ak treba, odstránil stopy. Rozpúta sa boj na život a na smrť a počet obyvateľov mestečka začne radikálne klesať. Našťastie, je tu americká armáda, ktorá má situáciu pevne v rukách a rozhodne sa zlikvidovať celý okres pomocou atómovej bomby.
Vyhliadky
Zdá sa, že bomba na konci nezlikvidovala len Gunnison County, ale aj celý franchising Votrelcov a Predátorov. Neviem si predstaviť, že by po takýchto dvoch nezmyselných filmoch niekto ešte mal odvahu nakrútiť ďalší film o Votrelcovi a nadviazal tak na skvelý Jeunetov štvrtý diel. Nech je, ako je, od vzniku Votrelca uplynulo už neuveriteľných 30 rokov a kto má ten film rád, ten si nemusí kaziť chuť nijakými vydarenými ani nevydarenými pokračovaniami.
Autor: Peter Pišťanek
