BRATISLAVA – Slovenské národné stredisko pre ľudské práva dostáva od štátu ročne päť miliónov korún, ale odmieta kontrolu ich využitia. „Výkonný riaditeľ Ondrej Srebala neumožní kontrolným orgánom kontrolu, správna rada sa tým nezaoberá, správnu radu nie je možné vymeniť,“ hovorí o začarovanom kruhu minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.
V parlamente je novela zákona, ktorá by mala kontrolu strediska umožniť, opozícia však tvrdí, že štát chce obmedziť jeho nezávislosť.
Kritika OSN
Stredisko vzniklo v roku 1994, po dohode Mečiarovej vlády a OSN. Prvé dva roky jeho činnosť financovala holandská vláda. Vtedy aj naposledy vypracovalo správu o stave ľudských práv na Slovensku.
Od roku 1996 dostáva peniaze z rozpočtu cez kapitolu ministerstva spravodlivosti. Správa OSN z toho istého roku kritizuje malú efektívnosť strediska.
Stredisko poskytovalo svoje priestory na semináre a prednášky, každoročne vydalo niekoľko brožúr a zorganizovalo besedy so študentmi. V posledných rokoch úzko spolupracovalo s Robertom Ficom, ktorému pomohlo zriadiť Stredisko pre pomoc obetiam trestných činov.
V správe z roku 2000 uviedla pracovníčka strediska Anna Zachová medzi aktivitami strediska aj svoju knihu Krátky komentár k Dohovoru o právach dieťaťa. Faktom však je, že vydanie tejto knihy stredisko vôbec neiniciovalo ani ju nevydalo – kniha vyšla s prispením súkromnej nadácie.
Výročná správa za rok 2000, zverejnená na internete, neuvádza, na čo bolo použitých 6 miliónov 203-tisíc korún, ktoré malo stredisko k dispozícii.
Srebala: Csáky klame
Už v roku 1999 úrad vicepremiéra Csákyho požiadal niekoľkokrát Najvyšší kontrolný úrad SR, aby urobil v stredisku kontrolu. K tejto žiadosti ho podnietilo aj takmer 60 mimovládnych organizácií, ktoré v otvorenom liste upozornili na nečinnosť strediska.
Riaditeľ Ondrej Srebala však predložil len audítorské uzávierky. NKÚ konštatoval, že z nich nie je možné posúdiť dodržiavanie účelnosti a hospodárnosti pri narábaní so štátnymi peniazmi. Dôkladnú kontrolu NKÚ však riaditeľ Srebala nepripustil so zdôvodnením, že by šlo o porušenie nezávislosti strediska.
Minulý týždeň, keď Pál Csáky tieto fakty pripomenul, ho riaditeľ Srebala obvinil z klamstva. Podľa neho Csáky „nikdy písomne a ani ústne nepožiadal o predloženie výsledkov kontroly hospodárenia v tomto stredisku“. Denník SME má však k dispozícii dokumentáciu o žiadostiach NKÚ adresovaných Srebalovi.
Nové zloženie správnej rady
Novela zákona má najmä sprehľadniť činnosť strediska. Z 11 členov správnej rady by jedného menoval generálny prokurátor, štyroch štátne orgány, štyroch právnické fakulty, jedného slovenská advokátska komora a jedného kancelária prezidenta.
Predstavitelia strediska aj poslanci opozície to považujú za neprípustné a varujú, že svet nás bude kritizovať.
Generálna riaditeľka sekcie ľudských práv Úradu vlády SR Jana Kviečinská však hovorí, že v tomto prípade kritika zo strany OSN a európskych inštitúcií nehrozí: „Európske krajiny v súčasnosti prechádzajú na model, v ktorom významným garantom ľudských práv je ombudsman. V prípade, že bude schválená novela zákona o stredisku, mohlo by sa stať funkčným článkom v rodiacom sa systéme inštitúcií na ochranu ľudských práv, ktorá bude pozostávať zo strediska, z inštitútu ombudsmana a z antidiskriminačného zákona, čo je pracovný názov pre návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní a o zriadení centra pre rovnaké zaobchádzanie.“
„Je v poriadku, ak stredisko bude nezávislé a kritické ku konaniu štátu v oblasti ľudských práv, ak je na to dôvod. Nezávislosť však neznamená nekontrolovateľnosť. Ak stredisko dostáva štátne peniaze, štát má vedieť, na čo sa tie peniaze použijú,“ myslí si Kviečinská.
BARBORA MAROSZOVÁ
