Sviatok práce už dávnejšie vytlačil z kalendárov krstné mená, s ktorými sú spojené nielen pranostiky, viažuce sa k rozhraniu apríla a mája, ale i k záhadnejším tradíciám. V minulosti slávievala 1. mája meniny Valburga Svätica. Osud abatiše kláštora v Heidenheime je spätý s ušľachtilými činnosťami – olej vytekajúci z jej hrobu vraj uzdravil všetky neduhy. Jednej noci z 30. apríla na 1. mája však boli Valburgine telesné pozostatky prenesené na iné pohrebisko a zrejme to spôsobilo, že meno abatiše oslavovanej básnikmi i skladateľmi a dodnes uctievanej v Európe, ba i v Amerike sa začalo spájať s inými udalosťami.
Údajne práve v tomto čase organizuje kolektív čarodejníkov svoje valné zhromaždenia a zabáva sa nepríjemným vtipkovaním na účet ľudí, škodí domácim zvieratám. Ľudia sa preto snažili chrániť sa – gazdinky kreslili na dvere kríže, vykropili obydlia svätenou vodou a muži preventívne zapaľovali vatry, smolné fakle, niekde pre istotu i celú noc strieľali. Na krížnych cestách je vraj iba o polnoci z posledného apríla na prvý máj možné vidieť aj tanec čarodejníc a beda neopatrným mladíkom, ktorých mohli temné sily utancovať až na smrť.
Medzi pradávne zvyky patrí na vidieku dodnes stavanie májov pred domy každej poctivej panny a tento čas mimoriadne žičí zaľúbencom, veď otvára príslovečný lásky čas.
(eb)
