agyom.
OTTAWA, BRATISLAVA. V hlavnom meste Kanady bolo včera mínus pätnásť stupňov. Svetový šampionát do 20 rokov vrcholí zápasmi o medaily. Slovákov po semifinálovej prehre so Švédmi (3:5) čakajú dnes večer v malom finále Rusi.
Naši hokejisti sa chystali kriesiť víťaznú náladu návštevou slovenskej ambasády. „Perfektné koláče, dobré jedlo a hlavne príjemná atmosféra. Tú sme vychutnali aj pred víťazným štvrťfinále s USA, preto recept zopakujeme aj pred bojom o bronz,“ povedal pre SME tréner Štefan Mikeš.
Švédi mali viac síl
Aj on si myslí, že ak by sme v semifinále za stavu 2:1 odskočili súperovi o ďalší gól, postúpili by sme do finále. Šance sme mali.
„Ten gól by na protihráčov doľahol podobne, ako sa nám to podarilo s Američanmi. Každý z hráčov pred zápasom naozaj veril že zdoláme aj Švédov. Boli sme aktívnejší ako vo štvrťfinále. Škoda, že ich vyrovnávajúci gól prišiel dvanásť minút pred koncom. V poslednej tretine nám už logicky ubúdali sily. Víťazi skupiny Švédi mali po priamom postupe dvojdňový oddych, my sme hrali hneď po ťažkom súboji s USA.
Tréner Mikeš zaujal odvážnym koučingom. Vyše štyri minúty pred koncom stiahol brankára, Tatár dal vzápätí kontaktný gól na 3:4. Švédi nás dorazili gólom do prázdnej bránky.
Hlavnou oporou nášho tímu bol opäť brankár Jaroslav Janus: „Škoda päťminútového výpadku v tretej tretine. Smútok bol o to väčší, že sme hrali dobre. Poučili sme sa z chýb z prvého stretnutia v skupine, semifinále sme chceli vyhrať. Myslíme stále pozitívne. “
Okrem Janusa pútal pozornosť skautov i manažérov útočník Tomáš Tatar, ktorý na šampionáte strelil šesť gólov: „Každého z nás fascinovala atmosféra vo veľkej aréne Scotia Bank. Takmer devätnásťtisíc vnímavých fanúšikov v hľadisku, navyše sme dobre vedeli, že na nohách je celé Slovensko. To všetko nám dodávalo energiu, no Švédi v závere lepšie korčuľovali.“
Tréner Mikeš sa aj pred posledným zápasom o bronz s Rusmi spolieha na systém a osvedčenú súdržnosť.
„V hre jedného na jedného nemáme reálne šance. Individuálne porovnávanie, to je stále beh na dlhé trate. Videl som semifinále Kanady s RuskomBol to hokej snov, absolútny zážitok. Majú viac hviezd medzi ktorými vyniká Nikita Filatov. Všetci sú rýchli, technicky vyspelí. Napriek tomu každý v našom tíme je odhodlaný vyhrať posledný zápas šampionátu.“
Odpovie až doma
Podľa trénera má viac hokejistov množstvo drobných i bolestivejších zranení, idú cez bolesť, no do malého finále by mali byť všetci k dispozícii.
Tréner Mikeš na otázku, či sú prekvapujúco pozitívne výkony v Ottawe dôkazom správnosti experimentálneho zaradenia reprezentačnej dvadsiatky do seniorskej extraligy pred dvoma rokmi, odpovie až po poslednom zápase MS, s odstupom času. Okrem neho boli otcami myšlienky reprezentačný tréner Ján Filc spolu so súčasným manažérom dvadsiatky Jozefom Fruhaufom.
Počas dvoch sezón v Púchove sa viacerí hráči dvadsiatky podľa vlastných slov poznajú naslepo. Individuálne však nedosahujú výnimočnú úroveň mimoriadnych talentov, ktoré sa museli presadiť v tvrdej seniorskej konkurencii ako pred rokmi Pálffy, Šatan, Gáborík či Hossa.
Hlavný odkaz Mikešovej dvadsiatky spočíva v tom, že slovenské kluby dávajú málo priestoru mladým a volia pohodlnejšiu cestu nákupov.
Stĺpček Vojtecha Jurkoviča: Motyka nestačí
Aj nezladené hulákanie štátnej hymny vie byť milé. Silné obrázky spievajúcej slovenskej hokejovej družiny zmiešané s výstupmi z ruchových mikrofónov obleteli svet. Bezmenný tím Slovenska dostal na kolená veľkého favorita z Ameriky. V semifinále sme švédsku mašinu držali v šachu do poslednej tretiny. Keby sme za stavu 2:1 odskočili o ďalší gól každý obdivovateľ nášho brankára Jaroslava Janusa, by veril, že vychytá ďalší bombový výsledok. Tak ako v hokeji neexistuje keby, neplatí ani, že motyka vystrelí len tak, z ničoho.
Góly do fínskej, americkej či švédskej bránky nestrieľali žiadne motyky, ale hráči, ktorí majú patričné korčuliarske a technické parametre. Len so sebavedomím to bolo slabšie. Z role otĺkancov v našej extralige sa vzopreli v pravý čas. Nešlo o sólovýstup famózneho brankára. „Hot goalie,“ hovoria v zámorí gólmanom, ktorých posilňuje každá ďalšia strela. V našom tíme išlo o synergický efekt tímu, i odvážneho koučingu. A hlavne vieru, že v športe má význam pokúšať sa o zázraky. Zrazu sa zrodila nádej o sľubnej novej generácii. V týchto časoch stačí aj tá. Deti na dvoroch a rybníkoch sa najnovšie hrávajú na Janusa a spol.
Cesta k medaile
Štvrťfinále, piatok 2. 1.
USA – Slovensko 3:5
Semifinále, sobota 3. 1.
Švédsko – Slovensko 5:3
Kanada – Ruska 6:5 po samostatných nájazdoch.
O bronz, dnes
21.30 SEČ: Slovensko – Rusko
Finále, utorok 6. 1.
01.30: Kanada – Švédsko
Janus si na prvý výstroj požičal
Východoslovenská vieska Jarovnice žije hokejom. Mladý brankár Jaroslav Janus je tu veľkým hrdinom. Konečne by mohol rodičom vrátiť, čo do neho investovali.
JAROVNICE, BRATISLAVA. „Sľuboval, že nám tie peniaze vráti. Keď som ho videl v televízii, ako hrdinu štvrťfinále, hneď som si na to spomenul,“ hovorí František Janus, otec brankára hokejovej dvadsiatky. „Aj na to, ako mi vlasy dupkom vstávali, keď povedal, že chce byť brankárom.“
Jaroslav Janus pochádza z Jarovníc, malej dedinky v okrese Sabinov. Obec nemá ani päťtisíc obyvateľov, ale jedného z nich teraz poznajú takmer všetci na Slovensku a jeho spolurodáci sú na neho nesmierne hrdí. Rodičia pochádzajú zo skromných podmienok, a aj preto Jaroslavov otec neveril, že zo syna bude profesionálny brankár.
Slovensko nič neznamená
Na prvý výstroj v rodine jednoducho nemali. Syn ho však veľmi chcel, sľúbil, že použije aj svoje našetrené peniaze a rodičom zvyšok vráti. Tak mu prispeli.
„Teraz je to to už zabudnuté, ale spomínam si na všetko, čo sme popri hokeji prežili. Vždy bol veľmi ambiciózny, chcel to ďaleko dotiahnuť. Zostať na Slovensku nechcel, tvrdil, že aj keď mu tu hovoria, že je dobrý, nič to neznamená. Až v Kanade sa ukáže, aký naozaj je,“ spomína otec supertalentu.
Teraz vládne v Jarovniciach obrovská eufória. Obec žije hokejom, každý si uvedomuje, aký hrdina pochádza z ich dedinky. Napriek tomu, že v Ottawe sa hrajú iba juniorské majstrovstvá sveta, v krčme a bare nebolo v sobotu miesto.
Na drafte ho nevybrali
„Všetci spolu sledovali hokej, boli na Jara hrdí. Počas roka vlastne vôbec nie je doma. Keď príde, nemá problém každému porozprávať o Amerike.“
Jaroslav Janus v minulosti nechápal, ako je možné, že Slováci nedokážu zdolať tím USA, Ruska či Česka. „Keď raz budem mať na drese národný dres, zmení sa to,“ sľuboval rodičom. Proti výberu Spojených štátov zariadil výhru 5:3 tým, že pochytal 44 striel. Dnes má v zápase o 3. miesto možnosť presvedčiť o svojich slovách proti Rusom.
Počas sezóny býva 19-ročný Janus v jednej z kanadských rodín, spolu s troma spoluhráčmi vo veľkom dome. Otec za ním chodieva iba na play off, po sezóne sa vráti v apríli a študuje.
Jaroslav je v 3. ročníku gymnázia a vybavil si individuálny študijný plán. Ročník má rozdelený do dvoch kalendárnych rokov, teraz je tretiak. Do školy chodieva iba v apríli, máji a v júni.
Pred sezónou bol mimoriadne sklamaný, keď si ho v drafte NHL nikto nevybral.
„Či počítame, že si ho vyberú teraz? Ťažko povedať. Je nám všetkým jasné, že ak chce chytať v NHL, bude musieť byť desaťnásobne lepší ako domáci brankári,“ hovorí František Janus.
Jozef Kotris
Trto: Ideme na bronz
Šikovnému krídelníkovi slovenskej reprezentácie TOMÁŠOVI TATAROVI (18) nepovie nikto v tíme inak ako Trto. Prezývku dostal ešte ako žiačik, keď chodil na dubnický zimák za staršími bratmi-hokejista–mi Marekom a Tiborom.
V play off ste do siete USA aj Švédska nastrieľali po dva góly a so šiestimi zásahmi ste sa zaradili na šampionáte medzi najväčšie hviezdy. Cítite sa tak?
„Vôbec nie, v Kanade podávame výborné kolektívne výkony. Z gólov ma najviac potešil víťazný v nájazdoch proti Fínsku, veď znamenal náš postup do play off. A potom dva góly do americkej siete - v tom zápase sme hrali mimoriadne dobre, v bránke čaroval Janus. Hodnotu gólov v súboji so Švédskom potláča fakt, že sme nakoniec prehrali.“
Proti tímu Tre kronor ste nastúpili hneď na druhý deň po súboji s Američanmi. Dvanásť minút pred koncom viedlo Slovensko 2:1, potom prišiel zvrat. Prihlásila sa únava?
„Áno, aj keď si to z nás pred zápasom nikto nepripúšťal. V záverečnej tretine sme sa dopustili v obrane chýb, ktoré predtým neboli. Keď sme to spätne analyzovali, chyby vyplynuli z únavy. Švédi ako víťazi základnej skupiny postúpili do semifinále priamo, na zápas vykorčuľovali oddýchnutí.“
Tréner Mikeš vás zaradil do útoku s Pánikom a Viedenským. Akí sú to hráči?
„Rišo je skvelý hráč, vie vybojovať puky aj streliť gól. Marek ako center stmeľuje hru, je bojovník, vracia sa dozadu. Dobre sa všetci dopĺňame.“
Kde máte na ploche svoju streleckú parketu?
„Najradšej mám blafáky. Ale poteší každý gól, nech padne z akejkoľvek situácie. Rovnako ako gól ma poteší aj prihrávka naň.“
V extralige hráte za Zvolen na veľkých klziskách, kým v Kanade sú úzke plochy. Ako ste sa s tým vyrovnali?
„Pomohlo mi, že sme sa pred cestou za more pripravovali v Banskej Bystrici na menšom klzisku. Hokej na šampionáte je rýchlejší ako v extralige, hráči sa viac zrážajú. Zvykol som si.“
S výškou 177 centimetrov patríte na MS medzi nižších hráčov. Čo platí na dvojmetrových, silných obrancov, ako je Švéd Hedman?
„Takých mám celkom rád. Na vysokých, nemotorných bekov zaberie rýchlosť. Horšie je to, ak mám proti sebe približne rovnako veľkého a šikovného obrancu.“
Tohto roku sa môžete dostať na draft NHL. Mali ste už kontakt s klubmi? Ktoré sú pre vás najlákavejšie?
„Dúfam, že sa pôjdem na draft. Počas šampionátu sa sústreďujem len na hokej, ale predtým som už so zástupcami klubov hovoril. Vysníval som si Detroit, no lepší by bol možno slabší klub, kde by som mal väčšiu šancu hrať.“
Vaše hokejové vzory?
„Pavel Bure a Maroš Hossa.“
Slovensko hrá v Kanade po 10 rokoch o bronz. Nemáte z Ruska po prehre 1:8 v základnej skupine prílišný rešpekt?
„To nepripadá do úvahy. Musíme sa vystríhať chýb, čo sme urobili v prvom zápase. Jednoznačne ideme na medailu!“
Ondrej Gajdoš
Malí hokejisti majú nové idoly, hrajú sa na Janusa
Mužstvo mladých hokejistov zo šampionátu hráčov do 20 rokov môže zopakovať úspechy ajv seniorskom hokeji.
BRATISLAVA. Verili im iba najväčší optimisti. Reprezentačná dvadsiatka odišla na šampionát s odhodlaním postúpiť do štvrťfinále. Mnohí pochybovali. V posledných rokoch hrali hokejiti do 20 rokov na šampionáte o záchranu.
„Postup do semifinále nik nečakal. Štvrťfinále splnilo cieľ. Víťazstvo nad Amerikou prekvapilo,“ vyhlásil expert na mládežnícky hokej Jindřich Novotný, ktorý bol pri poslednom úspechu juniorského hokeja. Reprezentácia do 18 rokov pod jeho vedením získala v roku 2003 v Rusku strieborné medaily.
„Brankár a partia robia úspech. To sa potvrdilo. Chlapcov nakoplo víťazstvo s Fínskom v predĺžení. Zázračný výkon brankára strhol kolektív. Chytil sa útok Pánik, Tatar, Viedenský. Všetko hráči mimo extraligového tímu dvadsiatky. Táto trojka zabrala v rozhodujúcich okamihoch,“ vymenúva Novotný príčiny úspechu.
Pred dvoma rokmi sa dvadsiatka zachránila v A–kategórii iba zhodou okolností. I preto vznikol projekt zaradenia reprezentácie do 20 rokov do hokejovej extraligy.
„Myšlienka je dobrá a má zmysel. I keď nás stojí ročne asi 20 - 30 miliónov korún. Aj napriek úspechu treba vážne rozmýšľať nad financovaním a organizáciou mládežníckeho športu. V podmienkach, aké tu máme, by mal každý tréner mládeže dostať zlatú medailu. Robia to prakticky zadarmo a na kolene.“
Pred desiatimi rokmi získala v Kanade dvadsiatka bronz. Pred piatimi rokmi reprezentácia osemnásťročných pridala striebro. Novotný vidí medzi úspešnými výbermi z minulosti a súčasným podobnosť. „Rovnaká je kvalita na brankárskom poste. Výrazná vodcovská osobnosť chýbala, ale zato prevažuje sila kolektívu. Nagy či Halák boli vo svojom čase lídrami, ale nie vodcovskými osobnosťami.“
Eufória z úspechu by mala byť hokeju na prospech. Šampionát má veľkú sledovanosť. Treba z toho vyťažiť. „Hokej sa znovu spopularizoval. Musíme to využiť. Malí chlapci našli nové vzory. Už včera na tréningu sa hrali na brankára Janusa.“ Až siedmi chlapci z Winnipegu získali neskôr i seniorské medaily. Deviati sa presadili v NHL. „Je to generácia, ktorá by to mohla zopakovať. Je to otázka dlhšej etapy, ale príde to. O Janusovi budeme určite počuť.“
Slovenský brankár je obrovským prekvapením celého turnaja. „Ten chlapec nemá nervy. Chytil v dvoch zápasoch dokopy takmer 100 striel.“
V posledných rokoch záujem o mladých Slovákov upadol. V minulom roku si v drafte Slováka nevybral ani jeden z klubov NHL. Teraz sa očakáva zmena. „Janus pôjde určite. Niektorí manažéri si trhali vlasy, že si ho nevybrali vlani. Obrovskú šancu majú Tatar i Pánik.“
Pavol Spál
Hviezdy, ktoré upútali
Jaroslav Janus
Narodený: 21. septembra 1989 v Prešove.
Kluby: Prešov, Slovan Bratislava, Erie Otters (OHL).
Mladý Jarovničan je objavom turnaja. S hokejom začal dosť neskoro, v desiatich rokoch, ale stal sa jednou z opôr Errie v Ontario Hockey League.
Je miláčikom publika a v poslednej sezóne ho vyhlásili za najlepšieho hráča klubu. Na šampionáte drží slovenský tím vďaka fantastickým zákrokom a skvelému prehľadu v hre. Zaujímavosťou je, že si ho v drafte nevšimol žiaden klub NHL.
Martin Štajnoch
Narodený: 15. septembra 1990 v Bojniciach.
Kluby: MšHK Prievidza, SR 20.
Jeden zo šiestich obrancov, ktorí nastupujú v extraligovej dvadsiatke a patrí k lídrom tímu.
Hráva s pravou hokejkou a reprezentoval aj na minuloročnom šampionáte výberov do 18 rokov. Dobre stavaný mladík dokáže vystreliť najmä z veľkej vzdialenosti, dokáže byť teda prospešný aj v útoku. Obranné povinnosti si svedomito plní aj v Ottawe, medzi jeho výhody patrí aj nebojácnosť, keď treba ísť do odobného súboja.
Tomáš Tatar
Narodený: 1. decembra 1990.
Kluby: Dubnica, Trenčín, Zvolen.
Mladý hokejista ešte neokúsil zámorské súťaže. So šiestimi gólmi je tretí najlepší strelec turnaja. Pred šampionátom sa od neho očakávali najmä prihrávky, ktorými je známy z pôsobenia vo Zvolene. Stabilné miesto si v prvom tíme vybojoval na krídle štvrtej formácie.
V Trenčíne ho nevedeli zapracovať do tímu, vo Zvolene ukázal, že v budúcnosti s ním treba rátať.
(kt)
