Spisovateľ Umberto Eco, bývalý kráľ európskych diskoték DJ Bobo a Slovenský syndikát novinárov dnes majú narodeniny. Presne pred devätnástimi rokmi zanikol socialistický Slovenský zväz novinárov a nahradila ho nová organizácia. Na oslavu však niet veľa dôvodov.

Syndikát na svojej stránke tvrdí, že má okolo 2500 členov. Kde však všetci sú? Vo vedení SME nie je žiaden a medzi redaktormi je ich málo. Podobne je to aj inde. Vo vedení SSN je zas minimum aktívnych autorov – spomedzi štyroch podpredsedov traja minulý rok nepublikovali v monitorovaných médiách žiaden text a jeden ostávajúci ich uverejnil tri. Že syndikát je odtrhnutý od reality dokazuje stanovisko, čo vydal minulý rok po prijatí tlačového zákona. Predpis síce odsúdili, ale z úplne scestných dôvodov. Chýbala im napríklad definícia cenzúry. Čo by sa tu zmenilo, keby tam bola? Vôbec nič. O práve na odpoveď, či opravu a ďalších veciach, ktoré redakcie naozaj trápili, nebolo v syndikátnom stanovisku ani slovo. Biele titulné strany novín a iné protestné akcie zorganizovalo združenie vydavateľov. Okrem neho a asociácie vysielateľov začala syndikátu navyše rásť ďalšia stavovská konkurencia v podobe slovenskej pobočky International Press Institute, ktorá má ambíciu združovať významné žurnalistické osobnosti.

Slovensko potrebuje reprezentatívnu novinársku organizáciu. Ak syndikát rýchlo nedokáže, že práve on ňou vie byť, nedožije sa ani toľko, čo DJ Bobo, nieto ešte Umberto Eco.

Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME