Po uplynutí vianočných sviatkov, teda v januári, treba stromček, ktorý sme do bytu priniesli aj s koreňovým balom, pripraviť na opätovné umiestnenie do exteriéru – do záhrady, na balkón či terasu.
Najskôr ho musíme nechať privyknúť na chladnejšiu teplotu, čím sa vyhneme teplotnému šoku, ktorý by mohol stromček utrpieť priamym prenesením na mráz.
Umiestnime ho preto do chladnej nevykurovanej chodby alebo inej podobnej miestnosti, kde je však dostatok svetla. V tomto prostredí ho ponecháme maximálne týždeň.
Ešte predtým, ako nádobu so stromčekom prenesieme definitívne von, je dobré zatepliť oblasť koreňov rohožou zo slamy alebo juty. Takýmto spôsobom aspoň
čiastočne zabránime poškodeniu koreňového systému vplyvom silnejších mrazov, ktoré u nás bývajú koncom januára a vo februári. Stromček môže v nádobe zostať približne jeden rok, potom ho treba presadiť do väčšej nádoby.
Pokiaľ sa rozhodneme vysadiť stromček do záhrady, počkáme, až pominú silné mrazy, najlepšie v marci, prípadne v apríli. Ján Pavlovkin
Modrofialové šišky sú ozdobou záhrady
Ak ste milovníkmi šišiek, iste nechýbajú počas zimy ani vo vašom okolí. Nevýhodou je len to, že dozrievajú na starších a vysokých exemplároch ihličnatých drevín.
Pri jedli kórejskej nebudete musieť na šišky čakať tak dlho. Objavujú sa totiž na pomerne mladých exemplároch, niektoré kultivary majú dokonca šišky s oceľovo modrým nádychom od júla do zimy.
Ihličie má na vrchnej strane tmavozelené a na spodnej strane strieborné. Nestrihaná dorastá do výšky 10 metrov a šírky 5 metrov. Je veľmi vhodná ako vianočný stromček - osvetlená so žiarovkami v záhrade alebo v črepníku prenesená do bytu a ozdobená. Je mrazuodolná.
Pestujeme ju na slnečnom stanovišti, znáša aj ľahší tieň. Darí sa jej vo vlhšej, ťažšej, až normálnej pôde dobre zásobenej živinami, s kyslejšou až mierne zásaditou reakciou. Vysádzame ju hlavne ako solitér, alebo do skupiniek.
Odroda Abies coreana var. „Silberlocke“ je v porovnaní s jedľou kórejskou ešte pomalšie rastúca. Strom dorastá len do výšky 4 až 7 metrov a má šírku 2,3 až 4 metre. Farba ihličia je tmavozelená, spodná strana biela. Dĺžka ihličia je 2 centimetre a modrofialové, veľmi dekoratívne šišky dosahujú dĺžku až 7 centimetrov, šírku 2,5 centimetrov.
Vyšľachtené sú aj odrody s menším rastom. Odroda Piramidalis je kompaktný, kužeľovitý stromček dorastajúci do 3 až 4 metrov a ešte menšieho vzrastu je odroda Fastigata dorastajúca len do výšky 1,8 až 2,2 metra.
Odrody Brillant, Dark Hill a Oberon nepresahujú výšku jeden meter a sú vhodné do skaliek. Ján Pavlovkin
Exotické rastliny zo semien
Práve teraz možno kúpiť v predajniach s ovocím najrôznejšie exotické plody.
Mnohé z nich obsahujú semená, ktoré dobre klíčia aj v bytových podmienkach. Takto si okrem citrusov môžeme vypestovať aj mučenky (Passiflora), datľové palmy (Phoenix canariensis), avokádo, mango alebo granátové jablko. Základom úspechu je však odstránenie dužiny, ktorá obaľuje jednotlivé semená. Vyprané semená zbavené dužiny môžeme vysiať do špeciálnej zeminy určenej na výsevy. Najlepšie je črepníky s výsevmi umiestniť do izbového skleníčka, kde budú mať zabezpečenú vyššiu vlhkosť a dostatok tepla. Vždy je vhodnejšie, ak teplo prichádza k výsevom zospodu. Ideálna teplota na klíčenie týchto rastlín je 25 stupňov. Výsevy nezabudneme udržiavať vždy mierne vlhké.(lov)
Zázračná ruža unášaná vetrom v púšti
Ruža z mesta Jericho je symbolom šťastia, lásky a dlhého života. V usušenom stave sa z nej stane zvinutá guľa a ak ju jednoducho položíte do vody, rozvinie sa a zazelená. Vďaka tejto biologickej zvláštnosti je veľmi obľúbená aj v našich domácnostiach.
Ruža z Jericha, niekedy tiež nazývaná kvetina vzkriesenia alebo ruky Panny Márie, je zvláštna rastlina patriaca medzi plavúňové. Vyskytuje sa v púštnych oblastiach západnej Ázie, hlavne v Sýrii, ale tiež v Texase, Mexiku a v Egypte.
Táto podivuhodná rastlina je unášaná vetrom po púšti ako vyschnuté klbko. Keď nájde vlhké miesto, zapustí korene, rozvinie sa, načerpá silu a pustí semienka. Rastlina sa množí aj odpadnutými oddelencami. Keď miesto vyschne, ruža sa opäť stočí do klbka a „cestuje“ ďalej.
Ak sa rastlina dostane k vlhkosti, počas krátkeho času sa béžovo-sivé klbko opäť rozvinie do ružice o priemere 10 až 20 centimetrov. Ružica je vo vnútri zelená a pokiaľ je vo vlhku, rastie. Odtiaľ je jej názov - kvetina vzkriesenia.
Kvitne i v obývačke
Doma ju jednoducho položíte do plytkej misky s vodou. V priebehu asi troch dní sa suchá zvinutá rastlina roztvorí do rozety, ktorá sa postupne začína zelenať.
Potom, ako sa voda v miske odparí, doplníme ju vodou tak, aby rastlina bola od spodku len mierne navlhčená. Takto je možné rastlinu ponechať zhruba týždeň, potom dáme rozetu vysušiť.
Tento postup je možné opakovať neobmedzene. Vždy keď suchú rastlinu vystavíme vlhku, guľa sa rozvinie, vetvičky sa vyrovnajú a rastlina akoby nasaje vlhkosť z okolia. Na ružu je príjemný, upokojujúci pohľad a krásne vonia.
Pozor, rastlina je citlivá na premokrenie, rýchlo je napádaná plesňou. Ak by sa tak stalo, necháme celú rastlinu zaschnúť na vzdušnom mieste. Zhruba po troch týždňoch môžeme suchú rastlinu dať opäť rozvinúť.
V starých šľachtických rodinách sa Ruže z Jericha dedili z pokolení na pokolenie. Ich veľkú obľubu dokazuje i fakt, že sa táto „zázračná“ rastlina vyskytuje i v mnohých rodových erboch. (pat)
Lovíme izbových škodcov
Vlnité vlákna na ibišteku, tmavé bodky na oleandri, vädnúce listy fikusu – to sú pre milovníkov izbových rastlín neklamné znaky, že niečo nie je v poriadku. Práve izbové rastliny sú z rôznych dôvodov ľahkou obeťou najrôznejších škodcov.
Odolnosť škodcov oslabuje až priveľa faktorov: nie celkom optimálna klíma v našich príbytkoch, suchý vzduch, priveľa alebo naopak primálo svetla, vlhká zem, ale napríklad aj veľa hnojiva v kvetináčoch.
Mnohí škodcovia sú takí malí, že ich voľným okom ledva zbadáme. Preto sa oplatí rastlinky kontrolovať a všímať si varovné znaky. Príznakom napadnutia môžu byť aj lepkavé listy. Viacerí škodcovia totiž vylučujú špeciálnu tekutinu obsahujúcu cukor, ktorú časom sneť sfarbí dotmava.
Väčšina škodcov napádajúcich izbové rastliny má spoločnú črtu: živia sa šťavou rastliniek. Každý druh si však vytvoril odlišnú stratégiu. Červce, mäkké trojmilimetrové „vlnovité vošky“, sa v kolóniách usádzajú v pazuchách listov. Majú silný biely voskový pancier, ktorý ich chráni pred vyschnutím a zároveň sťažuje boj proti nim. Nepríjemné sú aj pre rýchle rozmnožovanie; jedna samička totiž dokáže za život naklásť až dvetisíc vajíčok.
Nenápadné strapky
Ešte nenápadnejšie sú strapky, malý čierny hmyz, ktorý vyciciava z listov šťavu. Tie sú potom neprirodzene svetlé, vädnú a rýchlo odpadávajú. Strapky zanechávajú na listoch malé biele škvrnky, ale aj tmavšie kôpky výkalov.
Hneď ako zistíme, že naše izbové rastliny sa stali obeťou škodcov, musíme urýchlene konať. Keď ich útok odhalíme včas, vystačíme aj s takým jednoduchým receptom, ako je dôkladné osprchovanie rastlín vlažnou vodou. Škodcovia sa v mnohých prípadoch rozmnožujú veľmi rýchlo, a ľahko prechádzajú z jedného nedobrovoľného hostiteľa na druhého.
Základné pravidlo znie: postihnuté rastliny umiestnime v bezpečnej vzdialenosti od tých zdravých. Čo sa týka rôznych ochranných prostriedkov, veľmi účinné a zároveň ekologicky neškodné sú prípravky na báze repkového oleja. Keď nimi rastliny postriekame, vytvorí sa na nich olejový film, a škodcovia sa udusia. Aby sme si boli istí, že boj s nepriateľom sme naozaj vyhrali, tento postup po čase zopakujme.
Prirodzená metóda
Škodcov sa môžeme zbaviť i prirodzenou metódou: využijeme služby užitočných živočíchov. Larvy zlatoočky sa napríklad s obľubou vrhajú na vošky, červce, strapky či roztočce. Dajú sa kúpiť napríklad vo väčších obchodoch so semienkami. Táto metóda sa však používa najmä vo väčších skleníkoch či v zimných záhradách, lebo jej aplikácia na pár kvetín je pridrahá. Poslednou alternatívou sú chemické prostriedky. Na trhu ich dostať v podobe sprejov alebo špeciálnych tyčiniek, ktoré sa zapichávajú do zeme.
Najlepšie urobíme, keď budeme posilňovať obranyschopnosť rastlín voči škodcom. K tomu patrí pravidelné vetranie či zvyšovanie vlhkosti vzduchu. Pamätajme, že pražiace slnko a prekúrené miestnosti izbovým rastlinám veľmi nevyhovujú. Okrem toho by sme nemali zabúdať, že i pri hnojení platí: menej býva viac. A keď si kúpime novú rastlinku, mali by sme ju dôkladne prezrieť. Veľa škodcov totiž do nášho domova zavíta spolu s rastlinou či zemou. Marína Dúbravská
Čo spôsobuje červivosť maku
Medzi nepríjemných škodcov maku patrí krytonos makovicový. V teplejších oblastiach môže zničiť 50 až 70 percent úrody, vo veľmi „priaznivých“ rokoch aj 100 percent.
V chladnejších oblastiach sa vyskytuje len vo veľmi teplých rokoch. Chrobák je asi 3 milimetre dlhý a 3 milimetre široký. Krovky má jemne ryhované, čierne, pokryté žltými šupinkami, ktoré menia sfarbenie na chrbtovej strane na bielosivé a na brušnej na žltkavé. Stredom štítka sa tiahne svetlejší pruh.
Chrobáky vyliezajú z pôdy v prvej polovici mája. Najprv sa živia na divých druhoch maku. Len čo vyrastie mak siaty, prechádzajú naň a vyžierajú na stonkách pozdĺžne ryhy.
V dobe kladenia vajíčok samičky vyhlodávajú mladé tobolky. Napadnutie je dobre vidno na nezrelých tobolkách často ešte so zvyškami korunných lupienkov, kde možno nájsť tmavé škvrny, v ktorých je otvor vyhryzený samičkou. Doň kladie vajíčka v období kvitnutia.
Jedna samička môže naklásť až 400 vajíčok. Za 3 až 5 dní sa liahnu biele rohlíkovito stočené beznohé larvy, ktoré vyžierajú v tobolke tvoriace sa semená. Ich úplný vývoj trvá 13 až 17 týždňov. Dospelé larvy opúšťajú tobolky v noci a kuklia sa v pôde v hĺbke 10 až 15 centimetrov. Za 40 až 47 dní sa premenia na chrobáky, ktoré prezimujú.
Ochrana sa vykonáva až po zistení náletu chrobákov na porasty v štádiu takzvaného háčkovania (čiže pred kvitnutím, keď sú kvetné puky na ohnutej stopke).
Používajú sa prípravky Nurelle D a Nurelle Max spolu so zmáčadlom Silwet L-77 na zvýšenie priľnavosti postreku. Kvitnúce porasty sa nesmú ošetrovať.
